Môj profil 
Predplatné
Bratislava 30. decembra 2021 (HSP/Foto:Pixabay)
Keď v prvý decembrový deň preberal ruský prezident Vladimír Putin v sále Veľkého kremeľského paláca poverovacie listiny viacerých nových veľvyslancov, medzi nimi i slovenského, odzneli dve vyhlásenia, ktoré sa zaiste dozvedelo slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Pretože sa dotýkali – prvé aj Slovenska, a druhé len Slovenska.
Pripomeňme si prvé vyhlásenie: „V dialógu so Spojenými štátmi a ich spojencami budeme trvať na vypracovaní konkrétnych dohôd, ktoré by vylúčili akékoľvek ďalšie rozširovanie NATO smerom na východ.“ Ako už dnes vieme, tým naznačil ďalšie kroky zo strany Ruska, ktoré vyvrcholili 13. decembra „ultimátom“ Spojeným štátom a NATO, a ktoré predniesol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov: Nielen nerozširovať NATO východným smerom, ale vrátiť stav rozmiestnenia síl NATO v strednej a východnej Európe pred rok 1997.
Druhým vyhlásením sa obrátil na nového slovenského veľvyslanca Ľubomíra Reháka v prítomnosti veľvyslancov Rakúska, Talianska, Španielska, Vietnamu, Brazílie a viacerých ďalších štátov Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Podľa agentúrnych správ venoval najväčšiu pozornosť vo svojom príhovore práve Slovensku.
Šéf Kremľa uviedol, že vzájomné politické kontakty medzi Ruskom a Slovenskom sú „bohužiaľ, obmedzené, ale ak je slovenská strana pripravená, bude možné pokračovať v obojstranne výhodnej a konštruktívnej spolupráci, ktorú sme roky udržiavali,“ citovala Putinove slová agentúra TASS. „Máme záujem rozvíjať vzťahy so Slovenskom založené na dobrom spolunažívaní a vzájomnom rešpekte, pri vedomí duchovnej a kultúrnej blízkosti obyvateľov oboch krajín a spoločnej histórie boja proti nacizmu.“ Ruský prezident vyjadril teda záujem obnoviť spoluprácu, ak o to bude mať Slovensko záujem.
A čo na to Slovensko?
Náš nový veľvyslanec uviedol, že je „poctený tým, že môže pôsobiť ako šiesty veľvyslanec Slovenska v Rusku. Som odhodlaný prispieť k dobrým vzťahom a spolupráci medzi oboma našimi krajinami a národmi.“ Do počtu 6 zrejme nezapočítal slovenských vyslancov v Rusku v rokoch 1939 – 1941. Prvým bol od decembra 1939 Fraňo Tiso, bratranec Jozefa Tisa, člen bankovej rady Národnej banky česko-slovenskej, od mája 1941 potom Julián Šimko.
Slovensko-ruské vzťahy, ak aj opomenieme dávne časy Kyjevskej Rusi a prijatia cyrilo-metodskej tradície v nej, majú dlhú tradíciu. Slovensko na sklonku uhorských časov dostávalo od vtedajšieho Ruska dôležitú pomoc. Cez ruskú ambasádu vo Viedni prichádzali na Slovensko prostriedky na pomoc mužom z vtedajšieho Turčianskeho Svätého Martina. Franciscimu či Vajanskému.
Zvuk: Šimonovič o neznámej ruskej pomoci Slovensku
Slovenský život v tamtých ťažkých časoch sa opieral o nádej „ruského duba“, ako to formuloval Kollár. Slováci očami Ľudovíta Štúra videli v Rusku záchranu pre celý kresťanský Západ. Na ustanovujúcom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1863 boli Rusi Lamanský a Rajevský zakladajúci členovia Matice slovenskej. Na prvý Slovanský zjazd do Ruska prišli roku 1867 Radlinský, Jesenský a Mudroň.
Matica slovenská odovzdala v roku 2014 ruskému veľvyslancovi Cenu Matice ruskému národu za pomoc v najťažších časoch.
Zvuk: Cena Matice slovenskej ruskému národu
Nuž, a súčasnosť? teraz? Slovensko 22. apríla 2021 vyhlásilo za nežiaduce osoby troch zamestnancov ruskej diplomatickej misie v Slovenskej republike. Urobilo tak na znak solidarity s Českou republikou, ktorá podozrieva ruských agentov z účasti na výbuchoch v muničnom sklade v obci Vrbětice v roku 2014. Na znak solidarity s Českom pristúpili k vyhosteniu zamestnancov ruských veľvyslanectiev aj Estónsko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko. Jedného ruského diplomata vypovedalo aj Bulharsko, ktoré podozrieva Rusko zo štyroch výbuchov v muničných skladoch na svojom území… Satelity určitej veľmoci. Rusko následne rozhodlo o vyhostení troch pracovníkov slovenského veľvyslanectva v Moskve.
Ministri Naď a Korčok nedávno odtajnili zmluvu s USA, o „dočasnom“ pobyte vojsk USA s ich muníciou u nás, podľa Jána Čarnogurského horšiu, ako bol prinútený podpísať Tiso s Hitlerom v marci 1939.
Zvuk: Naď o odtajnenej zmluve s USA
Medzitým sa však veci pohli… Po ruskom ultimáte na adresu USA a NATO z polovice decembra sa zdá, že naša budúcnosť sa ocitla v rukách ruského vyjednávacieho tímu. Toho, ktorý má dohodnúť záruky bezpečnosti Ruska, ale dotkne sa aj nás. Rusko požaduje návrat pomerov do roku 1997. V tom roku ešte dnešné Slovensko nebolo členom NATO. Nevieme dnes posúdiť, ako to napokon všetko dopadne. Len sa potvrdzuje, že Slovensko so svojím ľudským, ale najmä politickým potenciálom, je v každom prípade závislé od „veľkých hráčov“. A preto je – zase v každom prípade – zahmlený aj osud len nedávno odtajnenej slovensko-americkej zmluvy o rozmiestnení amerických základní a zbraňových prostriedkov a komplexov bez obmedzenia typu či určenia zbraní na slovenskom území. Aj keď sa už niekoľko mesiacov pracuje v utajenom režime napríklad na letisku Sliač.
Oficiálne Slovensko ešte nepovedalo na najnovší vývoj medzinárodno-politickej situácie, ktorá sa nás veľmi dotýka, nič. Čaká na noty z Washingtonu a Bruselu?
Dagmar Vanečková
.jpg)
.jpg)
