Bratislava 11. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer,TANJUG/ MILOS MILIVOJEVIC,Screenshot)
Vláda SR na svojom zasadnutí 4.9.2024 vzala okrem iného na vedomie Monitorovaciu správu plnenia akčných plánov Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (Stratégia 2030) za rok 2023
Monitorovaciu správu predkladá raz ročne Úrad vlády SR, aby vláda mala možnosť vyhodnotiť napĺňanie Stratégie 2030. Stratégia je dedičstvom po Matovičovej a Hegerovej vláde, ktorá ju schválila 7.4.2021 (7 dní po Matovičovom páde).
Stratégia nevznikla na zelenej lúke. Je jedným z dokumentov, ktorým predošlá vláda rozpracovala Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030. Názvom to trochu pripomína Agendu 2030. Tento dokument, o ktorom ste určite nepočuli a nečítali v tom čase v mainstreamových médiách schválili Matovičovci v čase zúriacej pandémie, keď boli občania SR zatváraní vo svojich domovoch, plnili nezmyselné nariadenia, ktorým vláda testovala našu poslušnosť a spoločenskú zodpovednosť a pracovať mohli len tí, čo pravidelne týždeň, čo týždeň prešli testom na Covid. Koho by v tom čase zaujímala nejaká vízia, či stratégia? Problém je len v tom, že jedna vláda za druhou, dokonca aj súčasná Ficova plnia ciele takto potichu prijatej Vízie a Stratégií na ňu nadväzujúcich. Preto je dobré sa na tento dokument pozrieť bližšie.
Alebo je to z pohľadu súčasnej vlády len nechcené dieťa? V programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023-2027 sa totiž pojmy ako Slovensko 2030, či Agenda 2030 nenachádzajú. Prekvapivo tieto pojmy nepozná ani PVV vlády Ľudovíta Ódora. Na druhej strane v súlade s Víziou Slovensko 2030 prijali Matovičovci rôzne stratégie 2030. K ich plneniu sa prihlásila aj Ódorova vláda. Hegerová vláda sa otvorene prihlásila k plneniu 17 cieľov Agendy 2030.
Víziu Slovensko 2030 spracovalo v Decembri ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vedené v tom čase odborníčkou na budúcnosť Slovenska Veronikou Remišovou (Za ľudí). A nemýlil som sa, môj prvý dojem bol správny. Dokument hneď v úvode uvádza, že Slovensko 2030 „je základným implementačným dokumentom plnenia národných priorít Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie spojených národov v Slovenskej republike.” Vízia je súčasne národnou stratégiou regionálneho rozvoja SR plne v súlade s tzv. Európskou zelenou dohodou, kľúčovým dokumentom Európskej komisie, ktorá reflektuje požiadavky Agendy 2030 v oblasti klímy. Dokument predpokladá nahradenie Víziou a Stratégiou rozvoja Slovenska do roku 2050 v tomto roku (2024). Znamená to, že táto aktualizácia leží na pleciach súčasnej vlády. Otázkou je z čoho bude vychádzať, keď Agenda 2050 OSN ešte publikovaná nebola.
Slovensko 2030 vníma rozvoj Slovenska v troch navzájom prepojených oblastiach: ochrana a rozvoj zdrojov, ich udržateľné využívanie a rozvoj komunít. Nakoľko Agendu 2030, ktorá má zabezpečiť aj našu prosperitu a zároveň ochranu našej planéty, prijalo v OSN 193 štátov vrátane Slovenska, zaslúžia si byť občania Slovenska informovaní o tom, čo ich čaká a neminie bez ohľadu na to, kto bude na Slovensku pri moci. Agenda má viesť k odstráneniu chudoby. Avšak odstránenie chudoby leží v rukách tých, čo ju zapríčinili, tí čo na nej rozprávkovo zbohatli. Tými, čo na jej odstraňovaní chcú profitovať naďalej.
Pre získanie uceleného obrazu o tom, ako a v koho záujme sa na Slovensku vládne, je potrebné uviesť, že Vláda SR začala s implementáciou Agendy 2030 prijatím dokumentu „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj “, čo sa udialo za vlády Smeru a dokument predkladal na schválenie vtedajší minister zahraničných veci a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
V nadväznosti na tento dokument schválila vláda Róberta Fica Koncepciu implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí a následne ešte do roku 2018 schválila postupy vnútroštátnej implementácie Agendy 2030. Takže by bolo mylné tvrdiť, že Slovensko 2030 je dielom Matovičovej garnitúry.
Pod záštitou podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka sa v rámci slovenského predsedníctva vo V4 na pôde rezortu diplomacie konala medzinárodná konferencia o budovaní partnerstiev za účelom implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.
Už v roku 2018 schválila vláda SR rozvoj v súlade s Agendou 2030 v 6 národných prioritách:
– vzdelanie pre dôstojný život,
– smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí,
– znižovanie chudoby a sociálna inklúzia,
– udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy,
– právny štát, demokracia a bezpečnosť,
– dobré zdravie.
Vízia Slovensko 2030 vychádza z PVV Matovičovej vlády na roky 2020-2024, v ktorom sa jeho vláda zaviazala „podporovať Slovensko vnútorne súdržné, silné a sociálne spravodlivé, schopné efektívne využívať verejné zdroje v záujme rozvoja regiónov a ochrany životného prostredia, aby sa Slovensko premenilo na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu“.
Ako si Slovensko v roku 2030 predstavovali vizionári Matovičovej vlády? Oni to možno ani neboli len vizionári Matovičovej vlády, nakoľko dokument „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030“ prešiel rezortným pripomienkovým konaním už v lete 2019. A odsúhlasila ho následne v septembri Rada vlády SR pre Agendu 2030. Kto na Slovensku v tom čase vládol? Peter Pellegríni.
Pravdou ale je, že súčasnú podobu dokumentu, ktorú ovplyvnilo prijatie Európskej zelenej dohody, pandémia a nakoniec aj zmena politickej situácie po nástupe Matovičovcov k moci, získal dokument až za vlády Igora Matoviča a jeho OĽaNO.
Slovensko v roku 2030 je krajina s vysokou životnou úrovňou, kvalitnými verejnými službami a zdravým životným prostredím pre všetkých obyvateľov. Rozvoj Slovenska sa opiera o vitálne regióny so vzdelaným a produktívnym ľudským kapitálom, fungujúcou ekonomikou a kvalitnou infraštruktúrou. Ekonomický rozvoj sa opiera o inovácie a odvetvia s vysokou pridanou hodnotou. To vedie k rastu životnej úrovne obyvateľov a vyváženému pomeru práce a rodinného (spoločenského) života.
Autori vízie si dali k jej naplneniu tieto ciele:
– Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov je možné dosiahnuť
– Premena hospodárstva SR na udržateľné, ktorého konkurenčná schopnosť sa zakladá na inovatívnom a efektívnom zhodnocovaní zdrojov a ktoré generuje dobré mzdy a prosperitu:
– Rozvoj komunít a zvýšenie kvality života pre všetky sociálne skupiny prostredníctvom priblíženia správy vecí verejných občanom a sociálnej inklúzie a dostupných, kvalitných a efektívnych služieb:
Vízia Slovensko 2030 obsahuje samostatné prílohy: Slovensko 2030 ako Národná stratégia regionálneho rozvoja SR a Indikátory implementácie Slovensko 2030. Indikátory slúžia na monitorovanie plnenia strategických cieľov udržateľného rozvoja a zároveň na meranie efektívnosti aktivít/nástrojov zabezpečujúcich ich naplnenie. Dá sa medzi nimi nájsť % podiel obyvateľov napojených na kanalizačnú sieť, či skóre PISA v medzinárodnom programe hodnotenia študentov, ale aj počet návštevníkov galérií, múzeí a divadiel v priebehu kalendárneho roka, či miera očkovania detí vo veku do 1 roka proti osýpkam, záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu.
Kto sa na tvorbe tohto dlhodobého strategického dokumentu s významným dopadom na životy nás všetkých podieľal? Pri jeho tvorbe spolupracovala formou expertných pracovných skupín pre jednotlivé oblasti rozvoja verejná správa, súkromný sektor, akademická obec a mimovládne organizácie.
Len občana sa nikto na názor nepýtal. Dokonca tento nedostal možnosť vyjadriť sa k Agende 2030 po Slovensky ani v žiadnych voľbách, nakoľko žiaden politický subjekt implementáciu Agendy 2030 vo svojom volebnom programe nemal. A doteraz ani nemá.
Na mieste je otázka, do akej miery sa aj tá súčasná vláda bude stavať voči cieľom Zelenej dohody, keď táto vychádza z Agendy 2030, ku ktorej sa hlásia nepretržite všetky vlády už od roku 2016?
V nadväznosti na víziu prijali následne Matovičovci tieto strategické dokumenty, na základe ktorých sa má Slovensko transformovať do roku na krajinu zabezpečujúcu udržateľný rozvoj v súlade s cieľmi Agendy 2030 OSN:
Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030
Stratégia digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030
Stratégia rozvoja udržateľného cestovného ruchu do roku 2030
Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030
Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030,
Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu
Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030
Ako aj Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorej monitorovaciu správu za rok 2023 vzala vláda Róberta Fica na vedomie v týchto dňoch.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
