Podľa dostupných informácií Spojené štáty vlastnia 8133,5 tony, nasledujú Nemecko – 3373.
Medzinárodný menový fond má 2814 ton, Taliansko 2451, Francúzsko 2435,9, Čína 1842,6, Rusko 1778,9, Švajčiarsko 1040
Menej ako 1000 ton majú krajiny ako Japonsko 765,2, Holandsko 612,5, India 557,8, Európska centrálna banka 504,8.
Medzi krajiny, ktoré majú menej ako 500 ton zlata patrí Turecko 495,6, Taiwan 423,6, Portugalsko 382,6, Saudská Arábia 322,9, Veľká Británia 310,9, Kazachstan 289,3, Libanon 286,8, Španielsko 281,6, Rakúsko 280, Belgicko 227,4,
Krajiny, ktoré majú menej ako 200 ton sú Filipíny 196,4, Venezuela 187,6, Alžírsko 173,6, Thajsko 152,4, Singapur 127,4, Švédsko (25,7, Juhoafrická republika 125,3 či Mexiko 120,5 tony.
Slovensko disponuje značne menším počtom zlatých rezerv ako menované štáty. „Národná banka Slovenska (NBS) spravuje vyše 31 ton obchodovateľného zlata,“ vysvetlila Martina Vráblik Solčányová, hovorkyňa NBS.
„Jeho hodnota je približne 1,1 mld. Eur,“ dodala.
Slovenské zlato v Bank of England
Zatiaľ čo niektoré krajiny sa rozhodli držať svoje zásoby z drahých kovov u seba, mnohé krajiny dôverujú skladom centrálnych bánk iných krajín, napríklad v Paríži, v New Yorku a v Londýne.
Rovnako je na tom aj Slovenská republika. Hovorkyňa NBS totiž vysvetlila, že slovenské zlato sa nachádza na účte v Bank of England.
V súvislosti s obštrukciami okolo brexitu, ktoré zjavne hnevajú už aj nášho premiéra Petra Pellegriniho, sme zisťovali, či bude mať brexit dopad na obchodovateľné rezervy zlata, keďže sa nachádzajú v centrálnej banke Veľkej Británie.
„NBS podobne ako ďalšie centrálne banky považuje uchovávanie zlata v Bank of England za bezpečné,“ vysvetlila Vráblik Solčányová.
„Preto NBS neuvažuje v súvislosti s možným brexitom s fyzickým premiestnením zlata,“ dodala.