Slovenská inšpekcia životného prostredia: Je kľúčové zabrániť tomu, aby sa sršeň ázijský usadil na Slovensku

Bratislava 6. októbra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Je kľúčové zabrániť tomu, aby sa ázijský sršeň usadil na Slovensku alebo v blízkych regiónoch. Pre TASR to uviedla Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v reakcii na potvrdený výskyt tohto invázneho druhu v SR. Inšpektori sú zároveň veľmi dobre vyškolení na identifikáciu tohto sršňa, aj na jeho správny odchyt a používanie špecifických pascí

“Skúsenosti z krajín, ako sú Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Belgicko, kde sa tento druh rozšíril, poukazujú na nutnosť rýchlej a systematickej likvidácie hniezd. Nedostatočná reakcia v prvých fázach výskytu viedla k trvalej kolonizácii a k zložitej a stále prebiehajúcej eradikácii tohto druhu,” skonštatovala vo svojom stanovisku SIŽP.

.

Inšpektori používajú na odchyt invázneho sršňa špecifické pasce, ktoré musia spĺňať presné parametre, aby nedochádzalo k uväzneniu domácich druhov sršňov alebo iných vzácnych a chránených druhov hmyzu. SIŽP tvrdí, že v priebehu posledného roka sa slovenskí včelári intenzívne pripravovali na potenciálny výskyt tohto druhu. Okrem nasadenia pascí sa zameriavali aj na vývoj metód trasovania zistených jedincov a odhalenia ich hniezd.

Na odchyt a likvidáciu bodavého hmyzu má zároveň vypracovaný metodický list aj Hasičský a záchranný zbor (HaZZ). Úlohou zboru pri záchrane osôb a zvierat je odstránenie bezprostredného ohrozenia ich života a zdravia. “Pokiaľ zásah spĺňa uvedenú definíciu záchrany, môže jednotka vykonať výjazd k udalosti s výskytom ôs, včiel a sršňov,” skonštatovala pre TASR Zuzana Geguššová z oddelenia mediálnej komunikácie Prezídia HaZZ. Hasičský zbor tak nerozlišuje, či ide o sršňa ázijského, metodika odchytu a likvidácie je platná pre každý druh bodavého hmyzu.

Geguššová vysvetlila, že hasičská jednotka vykoná výjazd, ak sa bodavý hmyz nachádza v priestoroch s väčším počtom osôb, materských školách, základných školách, stredných školách, v domovoch dôchodcov, v domovoch sociálnych služieb či nemocniciach. “Veliteľ zásahu na mieste udalosti rozhodne o vykonaní prieskumu a o začatí a ukončení činnosti na záchranu osôb a majetku ohrozených bodavým hmyzom a posudzuje vzniknutú situáciu podľa toho, či je bezprostredne ohrozený život a zdravie osôb,” priblížila. Veliteľ zásahu si podľa Geguššovej ďalej cez operačné stredisko vyžiada príchod včelára alebo pracovníka dezinsekčnej služby na miesto udalosti. Môže ich využiť na konzultáciu pre vykonanie ďalších činností na mieste.