Bratislava 22. októbra 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
Slovenská antidopingová agentúra (SADA) si v utorok pripomenula 15. výročie založenia svojej činnosti. Počas tohto obdobia dokázali jej pracovníci vykonať viac ako 10 000 dopingových kontrol a odhalili 120 porušení. Najčastejšie identifikované zakázané látky boli anabolicko-androgénne steroidy
Najviac prípadov sa podľa predstaviteľov SADA týkalo kulturistiky a naturálnej kulturistiky. Testovania preukázali požívanie rôznych zakázaných látok.
“Nemáme nejaký trend, že by istá látka výrazne dominovala. Sú tam jednak anabolické steroidy, ako veľká skupina látok. Potom sú to látky, ktoré sú zakázané iba počas súťaže z kategórie stimulantov. To boli prípady kontaminovaných výživových doplnkov, v ktorých tieto stimulanty boli prítomné. Môžu to byť aj drogy, či už marihuana, alebo kokaín,” uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii Tomáš Pagáč, zástupca riaditeľky SADA.
Tresty sa najčastejšie pohybujú od dvoch do štyroch rokov. Vo výnimočných prípadoch sa môže skončiť až doživotným zákazom činnosti.
Obdobie fungovania SADA ocenilo aj Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ), na ktorého pôde sa akcia konala.
“Agentúra bojuje za čistý a férový šport. Za 15 rokov vykonala nesmierne veľa pre podporu športovej integrity a pre udržiavanie čistého prostredia na Slovensku, ale aj na medzinárodnej scéne. Počet vykonaných kontrol svedčí o vysokom nasadení, profesionalite a odbornosti jej pracovníkov, preto si zaslúžia vysoké ocenenie. Vidím, ako sledujú najnovšie trendy a študujú technológie, ktoré by zlepšili efektívnosť postupov. Pomáha im to odhaliť už mikrostopy zakázaných látok,” povedal Ján Krišanda, štátny tajomník pre šport.
Najviac odhalených porušení (17) bolo zaznamenaných v roku 2011. Najmenej počas pandemického roka 2020, keď šport utlmili nariadenia spojené s koronavírusom.
“Niekedy je to aj dielom náhody, že sa testovanie dokáže cielene zamerať na jednotlivé športy. Aj v tomto roku dominovali prípady z kulturistiky. Je to o tom, akú pomerovú časť v týchto najrizikovejších športoch vykonáme. Nejaké úplne špecifické vysvetlenie na toto zrejme nie je,” poznamenal Pagáč.
Jeho slová potvrdila aj Žaneta Csáderová, riaditeľka SADA: “Chcela by som zdôrazniť, že náš trend nie je kvantita, ale kvalita a cieľovosť testovania. Tieto testy sú dosť drahé a nie je na mieste, aby sme ich robili na kvantitu.”
Nebezpečnou kategóriou už v rekreačnej oblasti športu sú výživové doplnky.
“Existuje veľmi veľa typov a zároveň neexistuje regulácia, ako je tomu v prípade liekov, čo je najnebezpečnejšie. Často si kupujeme ´mačku vo vreci´ a nevieme, aká koncentrácia rôznych látok sa v nich nachádza. V niektorých sú uvádzané patentované zmesi, rôzne názvy exotických rastlín z dažďových pralesov, o ktorých nikto nič nevie. Navyše, ak sa k tomu pridá veľmi dobrý marketing, ktorý sľubuje veci nepodložené vedeckými faktami a štúdiami, tak to môže byť pre konzumenta lákavé na podporu výkonu,” vysvetlil Pagáč.
Medzi zakázané formy nepatria energetické nápoje či žuvací tabak, pričom ich užívanie má negatívne účinky na zdravie. Ich jednoduchá dostupnosť je podľa Pagáča alarmujúca: “Všetky negatívne javy sú dostupné. Dieťa sa vie dostať napríklad k energetickému nápoju v princípe v bežných potravinách. Žuvací tabak sa vie takisto dostať k deťom veľmi jednoducho. Pri liekoch je to možno náročnejšie, ale je tu fenomén sociálnych sietí, kde vedia nájsť deti rôzne nebezpečné výzvy.”
Fenoménom súčasnosti je na Slovensku i vo svete neúmyselný doping. Forma, pri ktorej sa športovec dostane do kontaktu so zakázanou látkou prostredníctvom konzumácie kontaminovaných potravín.
“Pred desiatimi rokmi to bola drvivá väčšina prípadov, že športovec dopoval a bolo to očividné. V súčasnosti čoraz viac prípadov pribúda, že je športovec pozitívny a on netuší, prečo je tomu tak. S týmto by sme chceli na globálnej úrovni bojovať, pretože nie je fér, aby boli športovci neúmyselne pozitívni a musia vynakladať veľké úsilie, aby si vybrali doplnky, ktoré sú čisté,” skonštatoval Pagáč.
Do povedomia širokej športovej verejnosti dali účastníci konferencie webový portál zakazanelatky.sk, na ktorom si môžu rekreační športovci. ale aj verejnosť vyhľadať zoznam zakázaných látok.
“Tento projekt vnímam veľmi pozitívne, pretože zoznam nie je až tak zložitý, ale športovec s ním nepracuje každodenne. Zahŕňa všetky lieky, ktoré sú na Slovensku dostupné a každá osoba si dokáže vyhľadať antidopingový status daného lieku. Je to vec, ktorá zjednodušuje prácu športovcom alebo zdravotníckemu personálu. Dôležité bolo vytvoriť tak, aby bol dostupný a nevyžaduje nejakú registráciu. Ktokoľvek si môže tieto informácie vyhľadať. Druhou vecou je, aby to bolo zrozumiteľné. Zoptimalizovali sme to tak, aby bola informácia čo najjednoduchšia a najadresnejšia,” povedal pre TASR farmaceut a odborný pracovník pre konanie vo veci dopingu Kristián Slíž.