Slovensko 22. septembra 2017 (HSP/Foto: wikipedia)
Alexander Rudnay sa vždycky považoval za Slováka, aj keď sa z neho stal biskup a neskôr kardinál, a podporoval formovanie slovenského národa v bernolákovských časoch, informuje video z dielne Memorialis/Prepamäť
Alexander Rudnay sa narodil v roku 1760 vo Svätom Kríži nad Váhom (dnešné Považany). Pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a ako sedmohradský biskup v meste Alba Iulia.
Podobne ako Ondrej Meszáros, Juraj Palkovič, Juraj Fándly či Ján Hollý patril aj Rudnay medzi popredných členov Slovenského učeného tovarišstva, ktoré založil v roku 1792 jeho priateľ Anton Bernolák.
V roku 1819 sa Rudnay stal ostrihomským arcibiskupom so sídlom v Trnave a uhorským primasom, kniežaťom, sídliacim v (tomto období) korunovačnom meste Bratislava. O rok však na žiadosť cisára Františka I. presťahoval svoje sídlo do Ostrihomu. Otvorene sa hlásil za Slováka a kázal po slovensky.
V seminári v Budíne zaviedol popri nemčine a maďarčine aj slovenčinu. Jeho slovenské kázne vyšli aj v tlačenej podobe. V roku 1822 zaviedol osobitné ofícium ku cti sv. Cyrila a Metoda do kalendára ostrihomského arcibiskupstva a do kňazského breviára.
Vďaka jeho podpore bol vydaný Bernolákov Slowár a aj prvý slovenský preklad Biblie. Pápež Lev XII. ho 15. decembra 1822 vymenoval za kardinála. Do histórie sa zapísali známe Rudnayove slová z tých čias: “Slovák som a keby som bol aj na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.”
Jeho tajomníkom bol slovenský kňaz Juraj Haulík, ktorý sa neskôr v roku 1838 stal sídelným biskupom v Záhrebe a čoskoro prvým arcibiskupom a kardinálom Chorvátska.
Rudnay ešte v roku 1830 korunoval za kráľa Ferdinanda V. O rok neskôr zomrel, 13. septembra 1831.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
