Bratislava 28. januára 2023 (HSP/Foto:screenshot)
Slovensko pred sebou tlačí fúrik s poriadne ťažkým nákladom. Dlh Slovenska už presiahol 60 miliárd eur. V Januári si Slovensko opäť požičalo ďalších 580 miliónov. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity predala cenné papiere v úhrnnej hodnote takmer 580 miliónov eur. Úrok pôžičky bude 3,3 percenta ročne. Slovensko si síce dokáže predajom štátnych dlhopisov ešte stále požičiavať, ale úrok je čoraz vyšší. Slováci začnú splácať požičané dve miliardy eur aj s úrokmi už v máji 2025
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity dohromady predala štyri cenné papiere v úhrnnej hodnote takmer 580 miliónov eur. Celkový dopyt dosiahol 902 miliónov eur a priemerný akceptovaný úrok do splatnosti predstavoval 3,3 percenta ročne.
Slovensko si počas vlády Igora Matoviča v roku 2020 požičalo až 4 miliardy eur, čo bol najväčší predaj dlhopisov v histórii SR a zároveň najväčšia pôžička v regióne strednej a východnej Európy. Splatnosť polovice požičaných peňazí nastane už v máji 2025. Druhú polovicu dlhu v podobe dvoch miliárd eur začnú Slováci splácať v roku 2032. Investorom, ktorí si kúpili 5-ročný dlhopis, budeme platiť úrok 0,35 %, pri 12-ročných dlhopisoch je úrok necelých 1,1 %.
Výnosy pre investorov však dosť narástli. Napríklad 30-ročný dlhopis, ktorý Slovensko predávalo v roku 2021 za necelé percento už v roku 2022 muselo predať za dve percentá a v roku 2023 už úročenie presiahlo 3,3%.
Zhodenie atómovej bomby v podobe jednej miliardy a podobné úlety, s ktorými experimentovala súčasná vláda, boli vyhodenými peniazmi. Minimálne jedna zhodená miliarda sa rýchlo rozplynula v rannej hmle povinného špárania sa ľuďom v nose a prinesie svoje nechcené ovocie práve v nasledujúcich rokoch.
Verejný dlh po poslednej pôžičke kedy Slovensko predalo cenné papiere prekročil hranicu 70 miliárd eur. 25 miliardový nárast dlhu od roku 2019 ide na vrub súčasnej vlády. A vláda budúca ich bude musieť konsolidovať. Problémom je, že nová vláda bude pravdepodobne opakovať mantru o prázdnej špajze pri konsolidácii verejného dlhu a postupnom prijímaní viacerých reštrikčných opatrení.
To, že konsolidácia financií ostane na pleciach budúcej vlády priznáva i samotné ministerstvo financií.
“Z tohto dôvodu bude pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 potrebné identifikovať návrh konsolidačných opatrení, prijatím ktorých by bol zabezpečený súlad návrhu rozpočtu verejnej správy s limitom verejných výdavkov na roky 2024 a 2025 schválených Národnou radou SR,” avizoval rezort financií.
Na historicky najvyššie zadlženie Slovenska upozornil aj bývalý minister financií a poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD), ktorý celú problematiku zhodnotil na sociálnej sieti.
„Nasledujúca vláda bude mať čo robiť, aby po Matovičovom šafárení dostala verejné financie pod kontrolu a bude to trvať niekoľko rokov. Za čo by sme teda mali Matoviča pochváliť (ako sa sám dožaduje)?! Naozaj neviem, mne nič nenapadá!”, uzavrel rozhorčene L. Kamenický.