Bratislava 3. júla 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)
Podľa najnovšieho prieskumu (agentúra Ipsos – pozn. red.) by Slovensko v prípade napadnutia iným štátom chcela brániť len malá časť obyvateľstva. O čom to vypovedá a ako čítať podobné dáta?
Necelých sedem percent všetkých opýtaných respondentov v prieskume uviedlo ochotu brániť našu vlasť v prípade invázie. Naopak, až 75% ľudí odpovedalo negatívne. Na mieste je však poznámka, prečo prieskum neobsahoval doplňujúce otázky ohľadom identity potenciálneho agresora – veď takto, bez jeho špecifikácie, si každý mohol predstaviť taký štát, aký sám chcel.
Takisto nie je známa ani teoretická okolnosť, politické pozadie, či forma invázie. Pritom pre správnu interpretáciu dát je dôležitý práve kontext. Bez ďalšej špecifikácie mohli respondenti akurát tak hádať…
Ale pristaňme na túto hru: Logicky nám v týchto časoch – a pri našej geografickej polohe a mediálnej masáži – prichádza na um ako prvý možný agresor Ruská Federácia.
Znamená to vari, že Slováci nechcú bojovať proti Rusom?
A prekvapuje to niekoho?
Pripomeňme vlaňajšiu vlnu vyhlásení o odopretí vojenskej služby z náboženských dôvodov alebo kvôli výhrade zo svedomia. To už vojna na Ukrajine prebiehala. A keďže situácia bola neistá, zúčastniť sa prípadných bojov odmietlo až päťdesiat tisíc slovenských mužov…
Avšak zúčastniť sa bojov kde presne? To nik netušil. Veď nie raz bola témou dňa možnosť vyslať vojakov členských štátov NATO priamo na ukrajinský front. Nie tak dávno o tom hovoril aj Macron – vraj, na základe „bilaterálnych dohôd“…
Kto mohol Slovákom, otcom, bratom a synom, pred poslednými parlamentnými voľbami zaručiť, že v prípade „potreby“ (ale koho potreby?) ich do východných zákopov nepošle vtedajšia vláda aj s odobrením vrchnej veliteľky, prezidentky Čaputovej?
Veď zbrane sme tam posielali, tak prečo by jedného dňa nemohol ísť aj „ľudský materiál“?
A hoci obyčajný človek, laik, nepozná presné právne nuansy, obavy boli na mieste. Všetko o sústavné zbrojenie, technologická či finančná podpora Ukrajiny, ako aj silácke vyhlásenia politikov kolektívneho Západu hovoria samy za seba.
Veď sme Ukrajine darovali aj naše vlastné zbraňové systémy! A „obrannou zmluvou“ s USA sme umožnili nanosiť sem ktovie aký arzenál…
Neučinili tým azda politici pod taktovkou ministra obrany Jara Naďa zo Slovenska potenciálny cieľ – hoci aj nukleárneho úderu?
A len tak mimochodom – koho pošlú západné mocnosti na front, keď padne aj posledný Ukrajinec? Rečnícka otázka. Napokon, podľa Putina už tam „zahraniční konzultanti“ z krajín NATO pôsobia…
Na nedávnej tlačovke sa vyjadril, že je to smutné, pretože tým pádom trpia aj priebežné straty.
Samozrejme, aj na Slovensku existujú „frajeri“, odvážlivci a dobrodruhovia: Prieskum Ipsosu totiž ukazuje, že voliči opozičných strán (lokalizovaní predovšetkým v bratislavskom kraji) by sa bojovať nebáli…
Aspoň na papieri nie.
Z výskumu tiež vyplýva, že práve voliči PS, Demokratov a SaS si zároveň vo veľkej miere želajú jasnú vojenskú výhru Ukrajiny v aktuálnom konflikte. Dosiahnutie dočasného prímeria pre nich nie je zaujímavá alternatíva.
Nepochybne tá istá skupina zdieľa aj názor, že EÚ by mala vojensky naďalej podporovať Ukrajinu…
Väčšina opýtaných (39%) respondentov by však uprednostnilo prímerie. Pokiaľ ide o voličov SMERu, väčšina (35%) „fandí“ ruskému víťazstvu, kým len 5% by doprialo víťazstvo Ukrajine. V prospech ruského triumfu sa vyjadrili aj mnohí voliči SNS (19%) a Republiky (34%).
Je teda zjavné, že pronárodné prúdy si neželajú vojnu s Ruskom a ich voliči by sa jej, očividne, odmietali zúčastniť.
Tým, ktorí to nedokážu pochopiť: Viete, ťažko ľuďom vymazať z pamäte dejepisné učivo: Veď z kníh, aj z autentických výpovedí pamätníkov – bojovníkov proti fašizmu, je zrejmé, kto nás prišiel oslobodiť na sklonku II. svetovej vojny, aj kto pomáhal našim starým otcom pri Slovenskom národnom povstaní…
Takže sa novinár Šimečka senior veľmi mýli, keď opakovane tvrdí, že Slováci sú zbabelý národ…
Slováci nie sú zbabelí – ale ani hlúpi a manipulovateľní. Výklad aktuálnych štatistických údajov v širšom kontexte jasne ukazuje, že jednoducho len nie sú ochotní položiť svoje životy vo vojne, kde ide o všetky možné záujmy, len nie tie naše, národné.
Prečítajte si tiež:
- Pellegrini ako prezident: Súhlasil by s prípadným vyslaním vojakov na Ukrajinu? Poskytol odpoveď
- Kaliňák: Letisko Sliač by mohlo byť pripravené na stíhačky o tri až päť rokov