Slovensko 21. júla 2017 (HSP/Foto: wikipedia)
Kto by nepoznal Máriu Teréziu, panovníčku, ktorá sa svojimi osvietenskými reformami pokúsila “zmodernizovať” monarchiu, v ktorej žili aj naši predkovia? A kto pozná aj Slovákov, ktorí sa počas jej vlády vyznamenali vo vojenstve či v oblasti vzdelávania?
Uplynulo už rovných 300 rokov (13. mája 1717) od narodenia tejto nevšednej “ženy na tróne”, ktorá sa hlboko zapísala aj do slovenských dejín.
Za jej najdôležitejšiu reformu počas 40-ročnej vlády sa považuje “tereziánsky” urbár, ktorý zahŕňal všetku spísanú pôdu v krajine a zjednotil povinnosti poddaných voči zemepánovi. Známe je aj jej zakladanie škôl v každej obci, takže každý sa vtedy učil aspoň čítať, písať a počítať.
Do monarchie vrátila dôležitých 13 spišských miest, ktoré na tri storočia boli v zálohe susedného Poľského kráľovstva. Významnú úlohu baníctva podčiarkla aj tým, že v Banskej Štiavnici založila Banskú akadémiu, prvú takúto školu svojho druhu v Európe, a v Senci prvú hospodársku školu vysokoškolského typu Collegium oeconomicum. Menej sa už vie aj o tom, že ako prvá v strednej Európe začala v roku 1762 vydávať papierové peniaze.
Postarala sa aj o založenie diecéz na Slovensku, a to gréckokatolíckeho biskupstva so sídlom v Mukačeve a troch rímskokatolíckych so sídlom v Banskej Bystrici, Rožňave a na Spišskej Kapitule. So súhlasom pápeža zaviedla v roku 1777 sviatok svätých Cyrila a Metoda pre Uhorsko na 14. marca.
Jej manžel František Štefan Lotrinský zakladal prvé manufaktúry na výrobu bavlnených látok v Šaštíne, na výrobu majoliky v Holíči, textilku v Haliči a kartúnku v Bernolákove.
Po boku Márie Terézie sa však vyznamenali aj niektorí Slováci. Pri zavádzaní školských reforiem sa opierala o rady Adama Františka Kollára narodeného v Terchovej, ktorého povýšila do šľachtického stavu. Za jeho myšlienky zrušenia nevoľníctva a zdanenia šľachty boli jeho knihy verejne pálené na bratislavskom hlavnom námestí.
Jedným z jej poľných maršalov bol Andrej Hadík, ktorý v roku 1757 nečakaným útokom s 3500 husármi na čele prepadol a obsadil Berlín a jeho jednotka pri tejto nebezpečnej akcii stratila iba 10 mužov, čo sa dodnes zachovalo v známom prívlastku “husársky kúsok”. Pri obliehaní Berlína bol aj husár Ladislav Škultéty-Gábriš, rodák z Mojtína, ktorý slúžil v armáde neuveriteľných 81 rokov ako najdlhšie slúžiaci vojak v histórii.
“Naša história je zaujímavá a bohatá. Treba, aby sme ju spoznávali,” končí touto myšlienkou videodokument Matice slovenskej o Márii Terézii a o Slovákoch, ktorí stáli “po jej boku”.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
