Predseda Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod Bernd Langde oznámil, že EÚ určite zareaguje na 20-percentné clo, ktoré krátko predtým oznámil americký prezident Donald Trump. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová chystá oficiálne vyhlásenie k americkým clám.

Počet obetí rozsiahleho zemetrasenia v Mjanmarsku prekročil 3000, uviedla vládnuca junta. V reakcii na situáciu sa rozhodla vyhlásiť dočasné prímerie v občianskej vojne proti ozbrojeným skupinám etnických menšín.

 Senát USA uznesením vyjadril nesúhlas s clami uvalenými na Kanadu, informovala agentúra AFP. Uznesenie podporili aj štyria republikánski senátori: Rand Paul, Susan Collinsová, Mitch McConnell a Lisa Murkowská.

V radoch venezuelskej opozície došlo k rozkolu pre postoj k účasti v nastávajúcich regionálnych a parlamentných voľbách. Kým hlavné opozičné hnutie vedené Maríou Corinou Machadovou vyzvalo na bojkot volieb vypísaných na 25. mája, menšia skupina vedená dvojnásobným bývalým prezidentským kandidátom Henriquem Caprilesom oznámila, že svojich kandidátov do volieb postaví.

Taliansky režisér Nanni Moretti dostal srdcový infarkt a musel sa podrobiť operácii. Lekári z rímskej nemocnice označili jeho stav za stabilizovaný.

Sýria odsúdila útoky izraelskej armády na svojom území ako „hrubé porušenie“ svojej suverenity. Izrael tvrdí, že v Sýrii zasiahol vojenské objekty.

Švajčiarska prezidentka Karin Kellerová-Sutterová v reakcii na nové americké clá avizovala, že vláda v Berne čoskoro zadefinuje svoj ďalší postup, pričom „prioritou sú dlhodobé ekonomické záujmy krajiny“, ako aj rešpektovanie medzinárodného práva a voľného obchodu. 

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pricestoval do Maďarska. S odvolaním sa na status maďarského ministra Kristófa Szalaya-Bobrovniczkého o tom informovala agentúra AFP.

Americký prezident Donald Trump podpísal príkaz na zrušenie bezcolnej výnimky pre malé zásielky z Číny, čo pravdepodobne vážne naruší dovoz obľúbených lacných výrobkov do USA. 

Úradujúci juhokórejský prezident Han Tok-su dal svojej vláde pokyn, aby v reakcii na oznámenie Spojených štátov o zavedení 25-percentných ciel na dovoz z Južnej Kórey urobila maximum možného.

Brazílska vláda vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA, ktorá oznámila, že tovary dovážané z Brazílie uvalí desaťpercentné clo.

Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s obvineniami z porušenia ústavy Bosny a Hercegoviny, v rozhovore pre miestnu televíziu RTRS uviedol, že sa po návšteve Moskvy vrátil domov. 

Kanadský premiér Mark Carney tvrdí, že nová vlna ciel proti mnohým krajinám sveta, ktoré oznámil prezident USA Donald Trump, „zásadne zmení medzinárodný obchod“.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski očakáva zvýšenie tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa na šéfa Kremľa Vladimira Putina v prípade, že Rusko nebude súhlasiť s dohodu o prímerí na Ukrajine. 

Palestínske militantné hnutie Hamas odmietlo najnovší izraelský návrh na prímerie v palestínskom Pásme Gazy.

Americký minister financií Scott Bessent varoval obchodných partnerov, že akákoľvek odveta na nové clá zo strany Bieleho domu by viedla len k ďalšej eskalácii. 

Viaceré západné štáty považujú clá, ktoré americký prezident Donald Trump zaviedol na obchodných partnerov USA, za nesprávny krok a chcú sa pokúsiť o dohodu s USA. 

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot varoval, že vojenská konfrontácia s Iránom bude „takmer nevyhnutná“, ak rozhovory o jeho jadrovom programe budú neúspešné. 

Dánska premiérka Mette Frederiksenová pricestovala na trojdňovú návštevu do Grónska. V súvislosti s úsilím amerického prezidenta Donalda Trumpa o prevzatie kontroly nad týmto autonómnym územím Dánska prisľúbila podporu svojej vlády jeho obyvateľom s tým, že urobí všetko, čo je v jej silách, „aby sa postarala o túto úžasnú krajinu a podporila ju v skutočne ťažkej situácii“.

Nové clá, ktorých zavedenie prezident USA Donald Trump oznámil vo Washingtone, začnú platiť 5. a 9. apríla.

Väčšina poslancov Európskeho parlamentu chce, aby Európska únia reagovala rozhodne na ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe aj na návrat tzv. veľmocenskej politiky. Vyplýva to z vyhlásenia Európskeho parlamentu, na ktoré sa odvoláva TASR. Europoslanci takisto vyjadrili znepokojenie v súvislosti s politikou novej administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Rusku a odsúdili pokusy o vydieranie ukrajinského vedenia.

Členské štáty NATO v prvých troch mesiacoch tohto roka prisľúbili Ukrajine bezpečnostnú pomoc za viac ako 20 miliárd dolárov, oznámil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte pred stretnutím ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Bruseli. Hodnota pomoci, ktorú Ukrajine spojenci poskytli vlani, prekročila 50 miliárd dolárov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ je pripravená reagovať na nové colné tarify, ktoré oznámil americký prezident Donald Trump.

Od roku 1949 viedlo Nemecko deväť spolkových kancelárov – kresťanskí demokrati mali piatich (Konrad Adenauer, Ludwig Erhard, Kurt Georg Kiesinger, Helmut Kohl a Angela Merkelová) a sociálni demokrati štyroch (Willy Brandt, Helmut Schmidt, Gerhard Schröder a Olaf Scholz). Najdlhšie spomedzi nich vládol Helmut Kohl – presne 5870 dní. Angela Merkelová viedla spolkový kabinet len o desať dní menej.

Turecká vláda označila za „pokus o ekonomickú sabotáž“ výzvy opozície na jednodňový hromadný bojkot všetkých nákupov, ktorými takto reaguje na zadržanie Ekrema Imamogla.