Veľkej Trojke najspravodlivejších médií, nositeľov krajších zajtrajškov, a žiaľ aj ďalším, ktoré sa hrdo označujú za mainstreamové (čo sa v celosvetovom meradle stalo moderným označením propagandistov, ako keby to bola známka kvality), nie je možné uveriť, že im záleží na slobode slova pre všetkých.

Táto téma je zneužívaná na to, aby bojovali za svoje podnikateľské a mocenské záujmy, aby bojovali o svoj vplyv na mediálnom trhu.

V prvom rade je potrebné uviesť na pravú mieru dve základné podstaty ich existencie. Prvou je zarábanie peňazí na predaji informácií. K tejto sa žiada dodať, že za každú cenu, alebo inak, že nič pri dosahovaní tohto zámeru im nie je „sväté“.

Druhou je používanie informačného priestoru na mocenský boj s cieľom získať a udržať moc pre seba alebo svojich mecenášov. K tejto druhej sa žiada dodať, že k tomu patrí aj mediálny nátlak na súdy pre ich rozhodovaciu činnosť.

Nejedná sa teda o žiadne médiá, ktoré konajú vo verejnom záujme, ani o také, ktoré majú jedinú správnu múdrosť vnuknutú zhora. Presadzujú výlučne súkromné záujmy určitej skupiny ľudí a nič viac.

Informačný priestor preto neobohacujú o overené a spoľahlivé informácie, ktoré by boli komukoľvek prospešné pri rozhodovaní sa v podstatných alebo menej podstatných záležitostiach, alebo len pri uvažovaní „o svete“ ako takom. Šíria prevažne senzácie a politickú propagandu. V poslednej dobe sa úplne premenili na politické úderky a ani to neskrývajú.

To, že ich obsah bol v prevažnej miere manipulatívny, bolo zjavné už od ich vzniku, ale to, čo sa v poslednej dobe stupňuje je ich bulvarizácia a úplná rezignácia na pravdivosť šíreného obsahu a najmä agresivita. Neskutočná agresivita.

Vydanie neodkladného opatrenia, ktorým im súd zakázal označovať konkrétnu osobu slovami fašista, nacista a extrémista, a to len dočasne, do rozhodnutia súdu v trestných konaniach vedených voči tejto osobe, zrejme za skutky súvisiace s extrémizmom, účelovo pred verejnosťou interpretujú ako útok na slobodu slova zo strany súdov. A účelovo útočia na súdnu radu, ktorá sa ohradila výlučne voči hrubým a vulgárnym útokom na sudcov za ich rozhodovanie.

V prvom rade, tieto súkromné firmy nepatria medzi principiálnych bojovníkov za slobodu slova a za takýchto ja nepovažujem ani ich advokátov a ani mimovládky, ktoré ich podporujú.

Nielenže mlčali, keď bola iným médiám (Hlavné správy) úplne zakázaná ich činnosť, a to zo dňa na deň a bez akéhokoľvek odôvodnenia. Pritom nešlo len o zákaz použitia jedného alebo dvoch slov na hanlivé označovanie konkrétnej osoby.

Oni dlhodobými mediálnymi útokmi na médiá šíriace iný obsah a iné informácie, ich sústavným všeobecným označovaním za dezinformačné, konšpiračné a dezolátov, pripravovali pôdu pre zavedenie takejto cenzúry a okázalo ju schvaľovali a schvaľujú ju dodnes. Dokonca sa spoločne s mimovládnymi organizáciami a svojimi právnikmi podieľali na príprave legislatívy “ jedinej pravdy“, z ktorej každému skutočne slobodne mysliacemu človeku behal mráz po chrbte.

Toto ich úsilie je podobným svätým bojom za slobodu slova, ako by bol môj boj za zákaz konkurenčných advokátskych kancelárií pod rúškom, že poskytujú zlé právne služby.

Tieto médiá nikdy principiálne nebojovali za slobodu slova. Keď súdy vydali neodkladné opatrenia, ktorým zakázali politikom, ktorých moc nepodporujú, označovať prezidentku, o propagandu ktorej sa starali, za amerického agenta, neútočili na súdy, že obmedzujú slobodu prejavu. Zákaz okázalo schvaľovali.

Mlčali, keď sa viedli trestné procesy proti novinárom za realizáciu slobody slova. Vôbec im nevadilo, že len za napísanie článku, v ktorom autor citoval názory štúrovcov, NAKA vtrhla do domu novinára a zbraňou mierila na jeho deti a príbuzných. Aj v súčasnosti veľmi agresívne a nenávistne útočia na novinárov a médiá, ktorí majú iné názory. Alebo len vyššiu sledovanosť. Tieto útoky nie sú ohrozovaním slobody slova ?

V prípade konkrétneho neodkladného opatrenia zabudli podotknúť, že osoba, ktorú horlivo označujú za fašistu, čo mylne stotožňujú s bojom proti fašizmu, tiež šíri mediálny obsah, ktorý im nevyhovuje. Ergo sú v konflikte záujmov a útočia na konkurenciu. To sa nezdôrazňuje. Verejnosti sa pokrytecky predkladá téma ako boj o slobodu slova. Skutočným a dlhodobým cieľom je umlčanie iných názorov, a konkurenčný boj na mediálnom trhu.

Ako advokát, ale najmä ako slušný človek, sa na správy, ani analýzy, ktoré tieto médiá poskytujú nemôžem spoľahnúť. Správy veľakrát nie sú pravdivé, ani overené. A analýzy neposkytujú nezávislí odborníci, ale sú vyhotovované na objednávku, neobjektívne a podporujúce výlučne svetonázor média.

Ak by som ich citovala a používala, ako informácie z overeného zdroja, podieľala by som sa na ďalšom šírení neprávd a propagandy. A čo je oveľa horšie, podieľala by som sa na verejnom ohováraní a mediálnom lynči nevinných osôb a mediálnom nátlaku na súdy pre ich rozhodovaciu činnosť. Uráža ma, keď si ma ako čitateľa nevážia do tej miery, že ma bez hanby klamú a snažia sa mnou manipulovať tak, ako sa im to hodí.

Tieto médiá presadzujú cenzúru a potláčajú všetky názory, ktoré nie sú kompatibilné s ich videním sveta a robia to veľmi agresívne. Podieľajú sa na mediálnych lynčoch rôznych osôb a bezohľadne im ničia životy a zanechávajú za sebou spúšť a osobné tragédie. A nielenže ich to vôbec nezaujíma. Svoju agresivitu a nátlak stupňujú, a budú to robiť dovtedy, kým sa im nepodarí presadiť ich vytúženú cenzúru iných názorov.

Kým sa im nepodarí umlčať ľudí múdrejších, šikovnejších a rozhľadenejších, než sú oni sami.

Namiesto skvalitnenia svojej práce a toho, čo šíria, si myslia, že ich sledovanosť stúpne, keď zostanú jedinými médiami na trhu a budú poskytovať len cenzúrované, jediné správne a dovolené informácie.

V ústave stále máme zákaz cenzúry, ale to tieto médiá, ani právnikov, ani nikoho, kto podporuje nástup totality, ktorú presadzujú, to nevyrušuje.

Ich ponímanie slobody slova je jednoduché : Ak podporujete agendu zmeny pohlaví, môžete slobodne hovoriť, ak ju nepodporujete, treba vás ako dezoláta umlčať.

Ale vráťme sa k útokom na súdy. Tie sú pre agendu týchto „slobodymilovných“ médií kľúčové. Sú súčasťou mocenských a nátlakových stratégií, pretože ovplyvňovať rozhodovanie súdov je pre nich dôležité. Tak ako nám ukázali, akú významnú úlohu vedia zohrať pri politicky vedených procesoch. Preto je neodkladné opatrenie, ktoré spustilo lavínu hystérie, také nebezpečné pre ich činnosť. Narušuje zabehané koľaje mediálneho nátlaku na súdy.

P.S. Za mňa nie je výkonom slobody slova, ak niekoho urážate, ale jeho zneužívaním a porušovaním zákona, ktorý stále chráni vašu česť a dobré meno. Ochrana slobody slova slúži na to, aby vám nezatvárali ústa, keď chcete verejnosť informovať o dôležitých veciach, napríklad o zneužívaní moci politikmi, štátnymi orgánmi a podobne.

Ale neslúži na to, aby médiá v procese rozhodovania súdu o niekom o ňom už vopred formovali negatívny obraz u verejnosti jeho nálepkovaním a urážaním. Sloboda slova neslúži na to, aby médiá označovali kohokoľvek za odpad, dezolátov, svine. To je propaganda vedúca k dehumanizácii, ktorú vo veľkej miere využívali fašisti, napríklad na židovské obyvateľstvo predtým, než začali s jeho fyzickou likvidáciou.

Namiesto nálepkovania ľudí označeniami ako fašista, nacista a extrémista, by bolo vhodnejšie odsúdiť tieto názorové prúdy s poukázaním na to, čo je na nich škodlivé a prečo, a nie preberaním fašistických metód dehumanizovať svojich protivníkov a namiesto informovania verejnosti šíriť hrubú a čoraz agresívnejšiu propagandu.

Viktória Hellenbart

Článok pôvodne vyšiel na portáli blog.pravda.sk.

Prečítajte si tiež

• Príbeh Hlavných správ vychádza knižne
• Čo Denník N nedopovedal v recenzii knihy o Hlavných správach?
• Ako sa vytráca sloboda tlače a prejavu