Bratislava 6. novembra 2021 (SITA/HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)
Štátny rozpočet pre rok 2022 nepočíta s kompenzáciou zvýšených cien energií, ktoré však samosprávam dvihnú náklady. Pre agentúru SITA to uviedol predseda združenia samosprávnych krajov SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič
Predseda SK8 tvrdí, že samosprávnym krajom môžu vzrásť prostredníctvom zvýšených cien energií výdavky, pretože práve kraje sú zriaďovateľmi škôl, zariadení sociálnych služieb či kultúrnych inštitúcií. Návrh rozpočtu na budúci rok podľa neho nie je z pohľadu samosprávnych krajov ideálny. Problém vidia kraje predovšetkým v nedostatočnom financovaní preneseného výkonu štátnej správy.
„Vláda zadáva samosprávam úlohy, no nie vždy je s tým spojený aj transfer financií. Najnovším príkladom takéhoto prístupu ‘o nás bez nás’ je navrhované zjednotenie financovania internátov a jedální pri verejných, súkromných a cirkevných školách, o ktorom sa rozhoduje politicky, no doslova na to doplatia samosprávy,“ povedal pre agentúru SITA Viskupič.
Príjmy pre samosprávne kraje majú v budúcom roku dosahovať 1,9 miliardy eur. To je o 90 miliónov eur menej ako v roku 2020 a o 66 miliónov menej ako odhadované príjmy za tento rok. Samosprávne kraje tak podľa Viskupiča budú musieť hľadať financie na rozvojové projekty vo svojich rezervách, prípadne v externom prostredí. Kraje zlepšenie situácie v dohľadnej budúcnosti neočakávajú, pretože štát podľa nich pristupuje k rozdeľovaniu alokácie z nových eurofondov či plánu obnovy centralisticky.
Jediným zdrojom daňových príjmov samosprávnych krajov je podiel na dani z príjmu fyzických osôb. Ďanovú prognózu na roky 2022 až 2024 považuje Viskupič za pomerne optimistickú. O časť zdrojov však kraje pripraví zavedenie daňového bonusu na dieťa, ktorý vstúpil do platnosti od 1. júla tohto roku.
SK8 však napriek tomu navrhuje zvýšenie finančnej autonómie krajov, aby sa ich príjmy a rozpočtové plánovanie stali z dlhodobého hľadiska stabilnejšími.
„Tlak na rozširovanie verejných služieb narastá, zároveň kraje chcú realizovať aj rozvojové projekty. No centralistické zasahovanie do financovania nám to neustále komplikuje. Privítali by sme zavedenie financovania na základe viacerých zdrojov príjmu. Výšku časti daní z by sme chceli vedieť upravovať, a tým kompenzovať prípadné výpadky v našich rozpočtoch,“ dodal Viskupič.