Bratislava 11. septembra 2023 (HSP/Foto: Facebook MŠE)
Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) si myslí, že starí sú na nič. Neodváži sa to však napísať o všetkých starých ľuďoch a tak vo svojom statuse na sociálnej sieti to tvrdí aspoň o starých politikoch. Všetci sa vraj tvária, že tu nikdy nevládli
Hoci sa vyjadril o politikoch všeobecne, k statusu pripojil fotografiu, na ktorej je spolu s Petrom Pellegrínim (Hlas SD) a Robertom Ficom (Smer SSD). Na sieti sa však pred pár dňami vynorila fotografia, ktorá svedčí o tom, že jeho averzia k starým politikom je selektívna. Je na nej zachytený v družnom rozhovore s Mikulášom Dzurindom v jednom z bratislavských podnikov. Jeho reči o starých politikoch sa tým presúvalú do kategórie mlátenia prázdnej slamy.
Matúš Šutaj Eštok si to všimol tiež a Šimečkove slová i stretnutie s Dzurindom okomentoval slovami: “Starí politici sú pre progresívcov fuj, až kým nejde o ich hlasy.” Šimečka sa totiž o “staých politikoch” vyjadril pomerne tvrdo. Eštok píše: “Pán Šimečka nemá rád „starých politikov“ a neváha im poriadne naložiť.”Všetci sa tvária, že tu vlastne nikdy nevládli. Že za všetky chyby, problémy a zlyhania môže niekto iný,” hnevá sa na svojom profile pán Šimečka. Vraj nemá pocit, že by za vlád týchto starých politikov “kvalita slovenských škôl, nemocníc, spravodlivosti, rovnosti alebo železničnej dopravy dramaticky narástla”. Starí politici (a zjavne aj starí ľudia vo všeobecnosti) sú skrátka pre progresívcov fuj.”
Ak je však pred voľbami, stretnúť sa so starým politikom nemusí byť na škodu, ako píše Eštok: “Fuj sú len do chvíle, kým sa zrazu ich voličská podpora nedá využiť v prospech Progresívneho Slovenska. Tuhľa sa minulý týždeň mladý a perspektívny politik Michal Šimečka stretol so starým a neperspektívnym Mikulášom Dzurindom. To je ten pán, ktorý sprivatizoval do rúk zahraničných firiem všetky slovenské ekonomické “zlaté sliepky” vrátane strategických podnikov, vďaka čomu dnes štát nemá žiadne páky na skutočnú pomoc ľuďom s vysokými cenami energií. A tak si kladiem otázku, o čom sa tak títo dvaja páni, tieto dva “rozdielne politické svety”, mohli spolu baviť.”
Obidvom politikom na slovenskej politickej scéne najviac smrdí Fico. Možno sa v názore na vlády starých politikov nezhodnú, na Ficovi však určite áno. Takže z dvoch možností témy stretnutia, ktoré ponúka Eštok, tá prvá je určite myslená sarkasticky:: “Šimečka nadával Dzurindovi za to, ako za jeho dvoch vlád nerástla kvalita škôl, nemocníc, súdov alebo dopravy. Alebo: Šimečka žiadal Dzurindu, aby jeho dvojpercentní Modrí z volieb odstúpili a podporili PS. Lebo keď ide o hlasy, zrazu pomoc “starých politikov” progresívcom nesmrdí.”
Eštok to odkryl. Nech progresívci hovoria o čomkoľvek, nejde o hodnoty, tie sa dajú podľa potreby prispôsobiť. Ide v prvom rade o to, poraziť Fica. Ostané je až za tým.