Šimečkov koniec: Už nikdy z neho nebude “druhý Zelenskyj”

Bratislava 23. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Podľa denníka SME sa Michal Šimečka predstavil počas svojho parlamentného odvolávania ako „nový Zelenskyj“. Tak sa poďme zároveň chytať za hlavu, aj sa pobaviť…

Takto sa vyjadril o mladom progresívcovi istý liberálny novinár, keď ho prirovnal k Zelenskému: „Ukrajinský prezident 19. apríla 2019 svojmu súperovi Porošenkovi na kyjevskom štadióne oznámil, že nie je jeho oponent, ale rozsudok. Šimečkova aktualizovaná verzia adresovaná Ficovi znie: ´Som ten, ktorý vás vo voľbách porazí.´“ (TU)

Tiež vám zdvihlo kútiky? Môže vôbec seriózny novinár napísať podobný blud? Veď to je nielen čistá fantázia, to znie pomaly akoby mal Šimečku za akési politické božstvo!

Nie, nie: Nechcem nikomu kaziť radosť, ale…

Šimečkova „cesta k moci“ má od jeho ukrajinského náprotivku na hony ďaleko. Ani v sedemmíľových čižmách by Volodimira nedobehol, a to z niekoľkých príčin. Okrem toho, že nie je nadaný herec, maximálne tak elév, nemá ani dostatočnú (resp. absolútnu) podporu západu. Čo tým myslím? Pozrime sa na to spoločne najprv z teoretického hľadiska:

Keď spájate dva zdanlivo nesúvisiace prvky s tým, že majú údajne spoločný vplyv na určitý výsledok, je to konšpirácia (Aj keď niekedy môžete trafiť reálny stav vecí). No keď sa istá dynamika prepojených prvkov opakuje zas a znova, hovoríme tomu „vzorec“.

A tak isto, ako sa podľa vzorcov dejú udalosti v prírode a v celom Vesmíre, tak sa uskutočňujú aj v spoločenskom živote. Napríklad farebné revolúcie v krajinách strednej a východnej Európy…

O tých, napokon, dostatočne popísal aj Michal Šimečka vo svojom smutne slávnom návode na štátne prevraty (Oxford očividne oceňuje podobné témy…), ktorému sme sa v minulosti dostatočne venovali. Šimečka dobre vie, že potrebujete podporu médií, univerzít, a kultúrnej obce, aby ste mohli potiahnuť do boja proti aktuálnej vláde. U nás tie pokusy zatiaľ nevychádzajú – hoci nepriamo, štvavou kampaňou vyvolaný atentát takmer vyšiel…

A čo bolo ďalej? Kdeže zmier a pokoj! Celé leto hojne hnali dôverčivých ľudí do ulíc. Len aby potom vysvitlo, že sa mal spomaliť kultúrny reset Slovenskej republiky preto, aby podaktorí neprišli o štedré dotácie…

Ale táto kapitola je už uzavretá. Raz darmo, kto je „šikovný“, vypumpuje zo štátu za tie roky aj státisíce. Potom sa štedro odmení napríklad za avantgardný „tanec“ alebo organizačnú a prekladateľskú činnosť. Tisíce sem, tisíce tam, no a čo, že sa na ne vyzbierali občania SR…

Nič protizákonné sa nestalo, etická otázka sa nerieši, ideme ďalej!

Celý model farebnej revolúcie začínal hnutím OTPOR! v Juhoslávii. Odtiaľ „exportovali“ sociálnu technológiu prevratov do Ukrajiny či Bieloruska…. Skúšali to aj v Gruzínsku –  nevydalo. Avšak Zelenskyj sa v Kyjeve uchytil.

Aký je teda rozdiel medzi jeho farebnou revolúciou a tou „Šimečkovou kultúrnou“?

Nuž… Na Donbase nebolo o čom, Západ nemal na výber – potrebovali zabojovať o svoju sféru vplyvu priamo na ruskej hranici, a tak nadaného dabéra a herca pomohli dosadiť do jeho životnej úlohy. Nie je predsa tajomstvo, že základne CIA už roky podporujú Ukrajinu v boji proti Rusku (TU).

Všetko je doložené zisteniami médií alebo autentickými vyjadreniami dôležitých osôb. Čiže opäť: žiadna konšpirácia (z akých radi obviňujú mainstreamoví novinári všetko, čo nemá nálepku ANTIFICO), ale vzorec. Konšpirácie sa dajú vyvrátiť alebo aspoň spochybniť – vzorec má matematickú exaktnosť. Všetky premenné danej rovnice sú na svojich miestach.

Súčasťou tohto konkrétneho vzorca je aj pôvod porovnávaných aktérov: obaja pochádzajú z rodín, ktorým bolo historicky ubližované: Zelenskyj má židovské korene (vynikajúci výber – je potom veľmi ťažko uveriteľné označenie ukrajinskej vlády za „neonacistickú“), kým Šimečkova rodina mala za bývalého režimu tiež sťaženú existenciu. To sú skvelé základy budúceho lídra v atmosfére, kde sa ospevuje sloboda a demokracia, a opľúva všetko, čo priniesol socializmus, vrátane jeho sociálne spravodlivého charakteru. Takému človeku volič ochotne odpustí všeličo, hoci aj rodinné cucanie štátneho rozpočtu…

Šimečka má čas, tak vymyslel perpetum mobile

Mimochodom, poťahovači šnúrok v zákulisí PS mali na vystavených lídrov vždy smolu. Bihariová ako žena a Rómka s vysokoškolským vzdelaním je skvelá kombinácia, avšak jej nulová charizma ju z vedúceho postu dočista diskvalifikuje. Predsa len musíte byť dnes „telegenický“ typ, čiže predajný vzhľadom aj zvukom.

Toto im vyšlo s Čaputovou, ktorá je hotový prefabrikát anjela: svetlá hriva, skromný úsmev, nežný hlas, a z času na čas ustarostený vzdych. To sa nedá nekúpiť, hlavne, keď ju nasadili v kampani do reklamy, kde sa postavila personifikovanému zlu (hercovi, ktorý mal stelesňovať Kočnera). Ale nevyšiel im zasa Truban, mimozemsky pôsobiaca figúra verejne propagujúca užívanie drog…

Šimečka to zatiaľ ťahá poctivo a asi najdlhšie, ale trend je jasný: ťahá to dolu kopcom.

Súčasný vývin udalostí na Slovensku jednoducho definitívne naznačuje, že autor z denníka SME sa v úvodnom výroku mýlil. Šimečka nemá zďaleka predpoklady na to, aby porazil Fica a prevzal moc (či už vo voľbách, alebo iným spôsobom…).

Dokonca ani s podporou mimovládok a červených denníčkov nestačí s dychom. Bol odvolaný z postu podpredsedu parlamentu, a ani demonštrácie stále nezaberajú – vláda (špeciálne ministerka Šimkovičová) neuhla ani o milimeter. A to postávali herci s transparentmi v malých skupinkách pred ministerstvom kultúry každý jeden letný deň!

Vec sa má tak: Triumvirát SMER-SNS-HLAS (zatiaľ) drží front.

Alebo – inak povedané – hrádzu proti liberalizmu a progresivizmu…