Šimečka – ne/dôstojný nástupca Vasiľa Biľaka?

Bratislava 18. decembra 2023 (HSP/Foto:TASR – Jaroslav Novák)

Poslanec za SNS Roman Michelko vo svojom najnovšom videu rozoberá aktuálne politické dianie v súvislosti s rušením špeciálnej prokuratúry. Opozícia sa snaží všemocne, obštrukciami v parlamente, aj zvolávaním protestov, túto snahu koalície zrušiť alebo aspoň čo najviac oddialiť. Či majú tieto snahy nejaký zmysel, sa dočítate v jeho príspevku, ktorý vám prinášame v plnom znení

Snaha opozície za každú cenu oddialiť prijatie zákona, ktorý by zrušil špeciálnu prokuratúru, je trápna. Protesty v uliciach sú súčasťou nátlaku a mediálnej hystérie, ale na rozdiel od roka 2018 nebudú mať žiadne politické konzekvencie. Koalícia drží, nikto sa nemieni podvoliť protestom a zvládame aj parlamentnú obštrukciu. Ukazuje sa však, že keď zúfalci z opozície pochopili, že takto nič nedosiahnu, maximálne oddialia o pár dní prijatie zákona o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), tak sa vydali tzv. Biľakovou cestou. Svoju fatálnu politickú prehru na domácom trávniku v slobodných voľbách sa snažia zvrátiť z Bruselu.

Snaha europoslancov za Progresívne Slovensko a SaS o to, aby Európska únia sankcionovala Slovensko za údajnú likvidáciu právneho štátu s cieľom „zarezať“ na Slovensku eurofondy, sa nemôže nazvať inak ako vlastizrada. Je dobre, že to vieme a je nutné, aby všetci oponenti politiky národnej vlastizrady na toto konanie poukazovali. Je úbohé a trápne, kam až dokáže klesnúť naša opozícia, osobitne trpké je, že to nepredvádza najväčší politický odpad na našej politickej scéne Oľano, ale vraj najslušnejšie liberálne Progresívne Slovensko.

Aby sme boli spravodliví, na „procese“, ktorý zosnovali naše európske žalobaby, bolo okrem komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa asi tak štyridsať poslancov z viac než sedemsto. Z toho štrnásť našich, teda nie celkom našich, ale zo Slovenska. No a aj keď to nerobím často, je treba pochváliť europoslankyňu Moniku Beňovú, ktorá vychrstla eurokomisárovi všetky dvojité metre a zakrývania si očí, ktorými Európska komisia prehliadala hrubé a masívne pošliapavanie zákonnosti v čase minulej garnitúry.

A aby mozaika intervencií a nepríčetnej veľmocenskej arogancie bola úplná, treba spomenúť aj list amerického veľvyslanca Gautama
A. Ranu premiérovi Robertovi Ficovi, v ktorom mu deklaroval zásadné výhrady vlády USA k našej justičnej reforme. Toto už naozaj prekročilo všetky hranice: Slovensko ešte stále nie je a verím, že ani nikdy nebude päťdesiatym prvým štátom USA (napriek veľkému zármutku exposlanca Osuského a spol.).

Predstavte si situáciu v opačnom garde: USA by robili akúsi justičnú reformu a veľvyslanec SR by napísal prezidentovi USA list, v ktorom by ho žiadal, aby od nej okamžite upustili. Na základe čoho? Aké právo má vláda USA rozhodovať o našich justičných reformách? Tým boli naozaj prekročené všetky hranice a príkra odpoveď premiéra Fica je jedinou reakciou hodnou suverénneho štátu.

Summit Európskej únie začal prístupové rokovania s Ukrajinou. Tým sa na strane jednej potvrdilo, že Európa naďalej pokračuje v politike dvojitých metrov, potvrdilo sa však aj tiež, že kritéria na vstup sú irelevantné a že zase ide len o prázdne politické gesto, ktoré však ponižuje ostatné kandidátke krajiny, ktorým Európska únia nielenže neodpustila nič, ale využívala prístupový proces na vydieranie kandidátskych krajín.