Keď práva a slobody ostanú len na papieri, prichádzajú chartisti

Bratislava 31. mája 2024 (HSP/Foto:screenshot)

1.5.2024 Slovenská republika, ale aj Česká republika oslavovala 20. výročie vstupu svojich krajín do Európskej únie. Politici naprieč parlamentnými politickými subjektami oboch štátov hodnotili naše členstvá ako úspešné projekty. U našich susedov pri tejto príležitosti vznikla iniciatíva, ktorá toto jednomyseľné nadšenie nezdieľa

Práve v deň výročia zverejnila na pražskom Petříne renomovaná ekonómka Markéta Šichtařová Chartu 2024 sa okrem iného uvádza:

CHARTA 24

„1. 5. 2004 vstúpila Česká republika spolu s ďalšími deviatimi krajinami do Európskej únie. Európska únia bola založená na ideáloch medzinárodnej spolupráce a voľného pohybu osôb, pracovných síl, kapitálu, tovaru a služieb. Cieľom jej zrodu bolo priniesť všetkým občanom vyššiu úroveň prosperity a osobnej a politickej slobody.“

„Aj keď k nej cítime odpor, Charta základných práv Európskej únie je dnes pre Českú republiku záväzná. Naši občania majú právo a náš štát povinnosť ju dodržiavať.

Slobody a práva, na ideáloch ktorých bola Európska únia založená, sú dôležitými civilizačnými hodnotami, ku ktorým smerovalo úsilie mnohých pokrokových ľudí v priebehu dejín. Vstup Českej republiky do Európskej únie mal tieto civilizačné hodnoty potvrdiť.

Dvadsiate výročie vstupu našej krajiny do EÚ nám však s novou naliehavosťou pripomína, koľko základných občianskych práv je u nás opäť – žiaľ – len na papieri.

Zodpovednosť za dodržiavanie občianskych práv v krajine nesú, samozrejme, predovšetkým politické a štátne orgány. Ale nielen tie. Každý nesie svoj diel zodpovednosti za všeobecnú situáciu, a teda aj za dodržiavanie uzákonených paktov, ktoré napokon zaväzujú nielen vlády, ale aj všetkých občanov.

Práve tento pocit spoločnej zodpovednosti nás priviedol k myšlienke vytvoriť CHARTU 24, ktorej vznik dnes verejne oznamujeme.

CHARTA 24 je slobodná, neformálna a otvorená výzva pre ľudí rôzneho presvedčenia, vierovyznania a rôznych profesií, ktorých spája vôľa individuálne a spoločne sa zasadzovať za dodržiavanie prirodzených ľudských práv v našej krajine a vo svete.

CHARTA 24 vyrastá z prostredia ľudí, ktorých spája záujem o osud ideálov, s ktorými spojili a spájajú svoj život a prácu.

CHARTA 24 nie je organizácia; nemá stanovy, stále orgány ani organizačné členstvo. Patrí do nej každý, kto súhlasí s jej myšlienkou, šíri jej text a podporuje ju.

CHARTA 24 nie je základňou pre opozičnú politickú činnosť. Chce slúžiť prosperite, hrdosti a sebavedomiu nášho národa. CHARTA 24 svojím symbolickým názvom zdôrazňuje, že vychádza z textu CHARTY 77, ktorý modifikuje len mierne a len natoľko, aby správne pomenovala inštitúcie a problémy, ktoré existujú 47 rokov po vzniku CHARTY 77; základné myšlienky textu CHARTY 77 – rešpektovanie uzákonených slobôd – však zostávajú zachované.

Celé znenie CHARTY 24 a jej porovnanie s CHARTOU 77 je prístupné (tu).

Vo vyhlásení signatári (Ing. Markéta Šichtařová, Ing. Tomáš Zítko, Mgr. Libor Vondráček) uvádzajú, že sa nechali inšpirovať CHARTOU 77, ktorú verejne iniciovali v roku 1977 osobnosti, ktoré kritizovali vtedajší komunistický režim za nedodržiavanie ľudských a občianskych práv, hoci sa k nim vtedajšie Československo medzinárodne zaviazalo.

Súčasní chartisti, rovnako ako tí z roku 1977 vnímajú obdobnú situáciu, keď sa práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie rozchádzajú s realitou. Poukazujú napríklad na potláčanie plurality názorov, dehumanizáciu ľudí, ktorí sa odchyľujú od “oficiálnych názorov”, a možnú stratu zamestnania “nielen vo verejnom sektore, ale aj v súkromných spoločnostiach” za vyjadrenie názoru.

Charta tiež kritizuje čoraz väčšiu ideologizáciu únie. Vo vyhlásení signatári vypichli uplatňovanie “ideológie ESG” a s ňou súvisiacu nedostupnosť bankových zdrojov pre podniky v obrannom a ťažobnom priemysle. Ďalej upozorňujú na zhubné ovplyvňovanie politiky “nevolenými neziskovými organizáciami financovanými z verejných zdrojov”.

Jeden zo signatárov, Tomáš Zítko v rozhovore, ktorý poskytol Epoch Times uviedol, že dôvodom, prečo napísali, že sú smutní z toho, keď vidia ako sa bývalí chartisti a bojovníci za slobodu len pasívne prizerajú obmedzovaniu demokratických práv a slobôd. A dodáva, že sa súčasní chartisti nechcú hrať na ‘havlistov’, ale, že cítili, že súčasná ‘bizarnosť’ si vyžaduje reakciu. Jazyk pôvodných chartistov použili preto, aby ním oslovili ľavicových intelektuálov a idealistov, nakoľko títo ostávajú hluchí voči ich prísnym pragmatickým varovaniam, ktoré im dlhodobo adresujú.

Nemali by sme v tom nechať bratov Čechov samých

Na Slovensku bol vstup do EÚ potvrdený jediným v novodobej histórii Slovenskej republiky úspešným referendom. Najväčším problémom slovenských referend je ústavou definované potrebné kvórum, aby bol výsledok referenda platný a teda pre zástupcov ľudu záväzný. Na skutočnosti, že sa 16.-17. mája 2003 dostavilo k volebným urnám 52,15% oprávnených voličov, čím prekročila účasť pre platnosť referenda požadovaných 50% sa podpísala mohutná mobilizačná kampaň vtedajších koaličných aj opozičných subjektov.

Rovnako ako Čechom nám bola sľubovaná prosperita, možnosť slobodne cestovať, pracovať kdekoľvek v EÚ. Už pri vstupe sa ukázalo, že napr. možnosť uplatniť sa na pracovnom trhu únie bola pre Slovákov obmedzená výnimkami, ktoré si pri rozširovaní únie uplatnili mnohé členské štáty únie, aby si ochránili svoj pracovný trh.

Aj nás sa dotýka skutočnosť konštatovaná chartistami, že prichádzame o základné práva. Napr. o právo na slobodu prejavu. Skutočnosť, že mainstreamové média neplnia poslanie prinášať občanovi také informácie, aby na základe nich robil správne rozhodnutia, vygenerovala požiadavku na vznik komplementárnych médií. V nich dostávajú priestor tí odborníci, ktorým právo vyjadriť svoj názor mainstream odoprel. Zároveň v nich zaznievajú fakty a interpretácie faktov, ktoré nepodporujú oficiálne naratívy. V období rokov 2020-2023 si v nich svoje miesto našli aj vtedajší opoziční politici, ktorým mainstreamové médiá dávali priestor len vtedy, keď si mohli do nich kopnúť. Nakoľko mainstream svoje nastavenie nezmenil a aj po parlamentných voľbách 2023 má subjekty terajšej vládnej koalície v chlieviku „nehodný“, spolupráca súčasných vládnych strán sa s komplementárnymi médiami prehlbuje aj naďalej.

Počas pandémie odborníci s iným ako oficiálnym provakcinačným názorom dostali v médiách hlavného prúdu priestor prejaviť svoj názor raz. Nasledovala ostrakizácia. Dr. Bukovský napísal knihu „Zmazaný“ o tom, ako sa s jeho slobodou vyjadrovania na sociálnych sieťach vysporiadal youtube facebook. Pokusy o spoločnú pluralitnú diskusiu odborníkov hádzala do koša aj RTVS.

Aj na Slovensku prichádzajú ľudia s iným ako jedine správnym názorom o zamestnanie o príležitosti uplatniť sa dokonca aj v súkromných spoločnostiach. Psychológa Petra Marmana stál jeho cyklus 24 dielov „Politické mimovládky“ odvysielaný na Slobodnom Vysielači v rokoch 2019-2021 (tu) miesto na Katedre psychológie, Filozofickej fakulty, Univerzity Komenského v Bratislave. O tom, ako naložili uvedomelí manažéri Renault Slovensko s tvárou svojej značky Attila Veghom len preto, že v prezidentských voľbách verejne podporil toho „nesprávneho“ kandidáta, sme písali aj (tu).

Ideológia ESG, o ktorej sa zatiaľ u nás príliš nehovorí dopadne na plecia aj našich podnikateľov. O čo v ESG ide?

Písmeno „E“ v ESG reprezentuje vplyv podnikov na životné prostredie a úsilie podniku o zníženie znečistenia alebo emisií uhlíka, ako aj zverejňovanie pravdivých informácií o jej vplyve na životné prostredie. Tu patrí odpadové hospodárstvo, energetická efektívnosť budov a využívanie obnoviteľnej energie, podporovanie elektromobility zamestnancov.

Body podniku prinesie aj to, že smerom navonok bude vstupovať do obchodných vzťahov so spoločnosťami, ktoré majú taktiež nastavené environmentálne štandardy a dbajú na ich dodržiavanie. Neposlušným podnikom budúcnosť kvitnúť nebude.

Ešte lepšie je to s písmenom „S“, kde sa hodnotenie odvíja od správania podniku k jeho vlastným zamestnancom, zákazníkom, komunite a ostatným ľudom, s ktorými prichádza do kontaktu. Vo vzťahu k vlastným zamestnancom šlo v minulosti o dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. ESG ide ďalej a po podnikoch požaduje, aby mali nastavené vhodné, spravodlivé a nediskriminačné pracovné podmienky, dbali na rodovú rovnosť, diverzitu a inklúziu.

Písmeno „G‟ predstavuje riadiace štandardy spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na otázku, či je spoločnosť riadená eticky, zodpovedne a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Tu patrí napríklad protikorupčné správanie, daňová disciplína, atď..

Ak bude chcieť podnik prežiť bude musieť zaviesť nové štandardy fungovania v súlade s ESG a ich pravidelnú aktualizáciu tak, aby zohľadňovali potreby v danom momente a do budúcna. Okrem toho musí zamestnávať osoby zodpovedné za monitorovanie a vyhodnocovanie dodržiavania štandardov. A zabezpečiť riadne zaškolenie zamestnancov v tejto oblasti. Ktorá malá firma si bude môcť dovoliť okrem zabezpečenia core biznisu, riešiť na vlastné náklady agendu spojenú s ESG?

Charta poukazuje aj na skutočnosť, že už ani sloboda pohybu nie je garantovaná. Počas pandémie dostala na frak v celej únii.

Ďalej chartisti pokračujú tým, že ani osobné údaje už nie sú nijako chránené, čo je tiež v rozpore s jedným z článkov charty základných práv EÚ. Vieme dnes, kde skončili osobné údaje Slovákov testovaných PCR testami Matovičovou garnitúrou, keď im vďaka flagrantnému zabezpečeniu systému tieto unikli? Prečo nie je tento únik predmetom vyšetrovania OČTK?

Ďalej uvádza CHARTA nedostatok liekov v Európskej únii ako príklad potvrdzujúci, že voľný pohyb kapitálu, tovaru a služieb je len ilúziou. My si na Slovensku dobre pamätáme, ako nám Nemecko zadržalo kontajner so zdravotníckymi pomôckami.

Chartisti poukazujú aj na skutočnosť, že uplatňovanie práva vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou (článok 11 hlavy II), je stíhané nielen mimosúdne, ale aj súdne, často pod zámienkou údajného šírenia dezinformácií. Právo na slobodu získavať informácie, či šíriť informácie bolo na Slovensku potlačené v roku 2022, keď boli medzi inými médiami vypnuté aj Hlavné Správy.

Rovnako ako v Charte 77 aj v Charte 24 je jadrom sloboda prejavu a jej potláčanie. Súčasní chartisti  upozorňujú, že:

Sloboda verejného prejavu je potláčaná centrálnou kontrolou verejnoprávnych médií a vydavateľských a kultúrnych inštitúcií. Vo verejnoprávnych médiách a na sociálnych sieťach nemožno zverejniť žiadny politický, filozofický alebo vedecký názor ani umelecký prejav, ktorý by čo i len trochu vybočoval z úzkeho rámca oficiálnej ideológie alebo estetiky; verejná kritika krízových spoločenských javov je znemožnená; možnosť verejnej obrany proti nepravdivým a urážlivým obvineniam z oficiálnej propagandy je vylúčená (právna ochrana ľudskej dôstojnosti, jasne zaručená v článku 1 hlavy I, v praxi neexistuje – pozri napríklad označovanie ľudí, ktorí spochybňujú oficiálne tvrdenia o účinkoch vakcín, za dezinformátorov alebo označovanie ľudí odmietajúcich tvrdenia o pôvode energetickej krízy vo vojne na Ukrajine za proputinovcov alebo dezolátov); nepravdivé obvinenia nemožno vyvrátiť. Otvorená diskusia o významných spoločenských otázkach, ktoré sa často týkajú obrovských verejných výdavkov zo štátnych rozpočtov členských štátov EÚ, neprichádza do úvahy.

Mnohí vedci, akademici a ďalší občania sú diskriminovaní len preto, že legálne publikujú alebo otvorene vyjadrujú názory, ktoré súčasné politické orgány odsudzujú.

„Dezolátmi v uliciach“ boli v reportáži Markízy označení účastníci protivládneho protestu, ktorý organizovala opozičná strana Smer-SD v septembri 2022.

Ďalej signatári charty poukazujú na skutočnosť, že sú dnes niektoré neposlušné krajiny vydierané zadržiavaním príjmov zo štrukturálnych fondov únie. Zadržiavanie peňazí za neposlušnosť si užili Poliaci, Maďari. A aj nám hrozí, ak nebude naša legitímna vláda plniť progresívne agendy EÚ, ale svoj vládny program, na ktorého plnenie získala mandát vo voľbách.

Samostatné miesto si v charte vyslúžili nikým nevolené mimovládne organizácie:

Systém faktickej podriadenosti všetkých inštitúcií a organizácií v štáte politickým smerniciam Európskej únie je nástrojom obmedzenia a často úplného potlačenia mnohých občianskych práv. Nové zákony a ideológie často presadzujú politicky aktívne a nevolené neziskové organizácie financované z verejných zdrojov, ktoré však rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú činnosť zákonodarných a výkonných orgánov štátnej správy, súdnictva, záujmových a všetkých ostatných spoločenských organizácií, politických strán, podnikov, ústavov, úradov, škôl a ďalších inštitúcií.

Potlačiť vplyv nevolených neziskových organizácii je možné zákonom FARA (USA) o zahraničných agentoch. To, že na to treba mať gule, už pocítili poslanci za SNS, ktorí vo voľbách voličom sľúbili niečo, na presadenie niečoho nedorástli. Veď to musia byť iní hrdinovia, ktorí sa rozhodnú bojovať s 9 hlavým drakom. Niečo o tom vedia už aj v Gruzinsku, kde sa v plnej nahote ukazuje, ako je pre USA a pre EÚ dôležite, aby kolonizovaný štát nevedel aké, komu a načo peniaze zo zahraničia na podporu demokratických procesov a procesov spojených s prístupom do EÚ, tečú. Na druhej strane, zachytili ste niekde v mainstreamových médiách, že vo Francúzsku končí demokracia? Veď oni toť nedávno svoj zákon FARA potichúčky prijali.

Chartisti sa kriticky stavajú aj voči azylovému systému únie a nelegálnej migrácii. Odpor voči migračnému paktu je na Slovensku témou nastávajúcich volieb do Európskeho parlamentu. A nielen na Slovensku.

Nielen Česi ale aj Slováci vstupovali v roku 2004 do úplne inej únie. O ochranu národnoštátnych záujmov sme prišli v roku 2008, keď vďaka strate práva veta ohľadom migračnej politiky dnes už nemáme vo vlastných rukách ani právo rozhodovať o tom, kto bude s nami na Slovensku žiť a kto nie. 80% legislatívnych noriem, ktorými sa riadi život na Slovensku bolo vytvorených na úrovni EÚ. Únia sa snaží o čoraz väčšiu integráciu a pritom čím viac sa integruje, tým je menej konkurencieschopná v globálnom meradle. Európske regulácie totiž slúžia veľkým hráčom a malým, ktorí by mohli prísť s nejakými inováciami, láme väzy.

Charta kritizuje diskusie o odobratí práva veta členským krajinám aj v zostávajúcich oblastiach vo verejnom záujme, čo by znamenalo de facto zánik akýchkoľvek možností pre také malé krajiny, akými sú Česko, či Slovensko obhájiť vlastné národnoštátne záujmy vo vnútri Spojených štátov európskych.

Nakoľko sa nie všetky politické subjekty k otázke zachovania práva veta stavajú rovnako, aj od postoja k tejto téme sa budú odvíjať volebné zisky jednotlivých politických subjektov vo voľbách do Európskeho parlamentu 2024.

Signatári CHARTY 24 rozhodne poukázali na množstvo rozporov medzi deklarovanými právami v listine základných práv EÚ a skutočnosťou. Dospeli k poznaniu, že rovnako ako predošlý komunistický režim (pred rokom 1989) aj tento súčasný už slobody a práva deklaruje len na papieri. Zvýraznené rozpory sú vnímateľné aj v slovenskej realite. Preto si charta zaslúži podporu aj nás Slovákov.

Prečítajte si tiež:

• V oblasti právneho štátu má Brusel zjavne dvojaké štandardy