Bratislava 28. apríla 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Mark Schiefelbein)
Štátny tajomník Anthony Blinken absolvoval trojdňovú návštevu Číny. Očakávali sa tam od neho „tvrdé rokovania“, pred ktorými však USA vopred varovali. Načasovanie cesty nebolo najlepšie: nedávne rozhodnutia amerických orgánov môžu skomplikovať už aj tak zložitú situáciu medzi Pekingom a Washingtonom. Situáciu veľmi komplikovaných vzťahov dvoch mocností v materiáli Ria Novosti hodnotí Renat Abdullin
Žiadny červený koberec
Ide o druhú Blinkenovu návštevu vo funkcii ministra zahraničných vecí v priebehu necelého roka. Vzťahy medzi Čínou a USA „padli na dno“ po tom, ako Američania začiatkom roka 2023 zostrelili čínsky balón nad svojím pevninským územím. Ministerstvo zahraničných vecí následne zrušilo predtým plánovanú cestu. Neskôr sa Peking neponáhľal dohodnúť nový termín. Napriek tomu Blinken v júni odletel do Ríše stredu, ale rokovania neviedli k hmatateľnému zlepšeniu.
Ani teraz nebolo pozadie najpriaznivejšie. Pred necelým mesiacom navštívila Peking americká ministerka financií Janet Yellenová. Okrem iného rokovala o otázkach, ktoré sú v kompetencii diplomatov. Žiadny prielom sa nedosiahol: ministerka financií priznala, že s čínskymi predstaviteľmi viedla „ťažké rozhovory“ počas štyroch dní. A súbežná návšteva ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v Číne, ktorý bol prijatý na najvyššej úrovni, vytlačila Američanov z informačnej agendy.
Keď už hovoríme o protokolárnych zvláštnostiach: rozdiel bol zjavný už pri príchode Blinkena. Na rozdiel od svojho ruského kolegu nebol Američan poctený červeným kobercom (a nie po prvýkrát). A vo vzduchu visela otázka stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Štátny tajomník sa prvýkrát zastavil v Šanghaji. Zúčastnil sa na basketbalovom zápase s americkými diplomatmi pôsobiacimi v Číne a rokoval aj s tajomníkom miestneho straníckeho výboru Čchenom Ťingom. Blinken tam hovoril o dôležitosti interakcie medzi Washingtonom a Pekingom a povedal: „Máme povinnosť voči našim národom a určite aj voči svetu zodpovedne riešiť vzťahy medzi našimi krajinami.“
O „zodpovednej angažovanosti“
Väčšia časť návštevy sa uskutočnila v Pekingu. Tam mal minister zahraničných vecí rokovať so svojím čínskym náprotivkom Wangom I, ako aj na poslednú chvíľu sa stretnúť s prezidentom Si.
Tém na rokovanie bolo veľa. Staré problémy nezmizli: rozdiely v otázke ukrajinského konfliktu, postoj k Taiwanu, obnovenie väzieb vojenskou cestou a boj proti obchodovaniu s drogami. Pribudli aj nové výzvy, ako napríklad eskalácia situácie na Blízkom východe, ktorú chcú USA obmedziť tým, že presvedčia Peking, aby zatlačil na Teherán. Čo je najdôležitejšie, ako upozornilo ministerstvo zahraničných vecí, Blinken mal v úmysle „jasne a otvorene vyjadriť obavy“ z možnej čínskej vojenskej a technickej podpory Ruska.
Podľa Wanga I sa vzťahy medzi USA a Čínou celkovo začínajú stabilizovať. „Zároveň sa však stále zintenzívňujú a narastajú negatívne faktory. <…> Legitímne práva Číny na rozvoj boli bezdôvodne potlačené a naše kľúčové záujmy sa stretli s problémami,“ zmenil rýchlo tón šéf čínskej diplomacie.
„Vždy sme vyzývali na vzájomné rešpektovanie základných záujmov a vyzývame Spojené štáty, aby nezasahovali do vnútorných záležitostí Číny, aby neobmedzovali jej rozvoj,“ povedal tiež Wang.
Americký hosť sa snažil zmierniť napätie tým, že vyzval na „zodpovedné riešenie“ bilaterálnych rozdielov a nezdôrazňoval prepojenie Moskvy a Pekingu. Západné médiá vopred upozornili: „Blinkenov tím si uvedomuje, že odpoveďou Číny na tlak na Rusko by mohlo byť spomalenie pokroku v iných oblastiach bilaterálnych vzťahov (s USA. – pozn. red.)“. Celkovo bol diplomat pod vážnym tlakom. Kým rokoval s čínskym ministrom zahraničných vecí, oficiálny hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin na brífingu otvorene hovoril o „pokryteckom“ postoji USA voči Číne.
Rozhovor sa niesol v opatrnom duchu
Vrcholom programu bolo následné stretnutie s prezidentom Si v Dome ľudového zhromaždenia v centre čínskeho hlavného mesta.
„Obe strany môžu mať svojich priateľov a partnerov, nie je potrebné sa navzájom napádať, stavať proti sebe a škodiť si,“ načrtol Si čínsky postoj.
„Svet dnes čelí mnohým zložitým situáciám a výzvam, ktoré si vyžadujú spoločnú reakciu Číny a Spojených štátov,“ povedal Blinken a na margo toho poznamenal, že Washington sa nesnaží ázijského rivala zadržiavať.
Diplomat si dovolil pomerne tvrdé vyjadrenia už na tlačovej konferencii (bez Si) po rokovaniach. „Na dnešných stretnutiach som zopakoval naše vážne obavy z dodávok komponentov pre ruský priemysel zo strany Číny,“ povedal Blinken.
Ostatné, na prvý pohľad nie až tak významné vyjadrenia výrečne svedčili, že: šéf rezortu zahraničia sa rozhodol nestupňovať situáciu. Diplomat napríklad priznal, že sa počas rozhovorov so Siom nedotkol problému možného blokovania TikToku. Hoci táto otázka sa v Spojených štátoch stala mimoriadne akútnou po tom, ako Kongres v predvečer Blinkenovej návštevy schválil návrh zákona, podľa ktorého by sa čínski vlastníci siete mali stiahnuť zo spoločnosti.
„Hora porodila myš.“
Rozhodnutie o TikToku nie je jediným z „čerstvých“ dráždičov vo vzťahoch medzi Pekingom a Washingtonom. Nedávno americkí kongresmani schválili balík pomoci Taiwanu a USA tiež zverejnili svoju výročnú správu o problémoch s ľudskými právami v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang. Tieto témy sa počas Blinkenovej návštevy nerozvíjali. Keď hovoril o Taiwane, zopakoval len záväzok Washingtonu voči politike „jednej Číny“. O ľudských právach sa vôbec nezmienil.
Nie je teda známe, aké ciele sa diplomatovi podarilo dosiahnuť počas jeho široko medializovanej cesty. Ruské ministerstvo zahraničných vecí na ňu ostro reagovalo. „Washington hľadá spôsoby, ako účinnejšie a dôraznejšie podkopať rusko-čínske prepojenie,“ poznamenal najmä námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. – Návštevu štátneho tajomníka treba vnímať z hľadiska toho, čo sú Spojené štáty pripravené urobiť v súvislosti so stupňovaním svojho neúprosného a bezohľadného tlaku na Čínu.“
Oficiálna hovorkyňa rezortu diplomacie Maria Zacharovová zasa pripomenula pokusy „vraziť klin do strategického partnerstva medzi Ruskom a Čínou“. „Je to, žiaľ, taktika určitej časti politického establišmentu v Spojených štátoch, ktorá sa opiera o známy historický výrok ‚rozdeľuj a panuj‘ a v tomto prípade – ‚zasievaj chaos a panuj‘. Chaos sa im darí zasievať, ale vládnuť už veľmi nie,“ zdôraznila diplomatka.
Súdiac podľa rétoriky Pekingu a absencie sľubovaných „tvrdých“ vyhlásení Blinkena, pokusy Washingtonu presadiť svoje záujmy opäť vyšli nazmar.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
