Sexuálna výchova v školách – kto ju šíri a čo môžu robiť rodičia?

Bratislava 4. septembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

V pondelok sa žiaci vrátili do škôl. Pri tej príležitosti nezaškodí pripomenúť, že najdôležitejšími vychovávateľmi detí nie sú školy, ale rodičia. Dieťa nepatrí štátu! Škola preto musí rešpektovať právo rodičov na výchovu detí v súlade so svojim filozofickým a náboženským presvedčením. Hoci tento princíp je uznaný medzinárodným právom aj našimi zákonmi, prax býva niekedy iná.

Mnohí slovenskí rodičia zostali pobúrení, keď sa ich deti v škole učili navliekať kondóm, imitovali rôzne pohlavné aktivity, vrátane homosexuálnych, alebo im v škole robili reklamu na antikoncepciu. Niekedy za to mohli prizvaní aktivisti alebo odborníci, inokedy „progresívna“ pani učiteľka, vyškolená Spoločnosťou pre plánované rodičovstvo.

Rodičia však majú možnosti, ako sa brániť. No musia byť sami aktívni – pri výbere školy, pri vzájomnom informovaní a organizovaní sa, účasti na vyučovaní, a podobne. Možnosťou je aj žiadať riaditeľa školy, aby ich vopred informoval o každej forme výchovy, ktorá je z pohľadu rodičov nevhodná.

Ako to prebieha? 

Na školu príde mladý muž, aby deťom porozprával o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. Rozdelí deti na chlapcov a dievčatá a dá im prvú úlohu – chlapci majú napísať čo najviac slov na ženský pohlavný orgán, dievčatá na ten mužský. Spustí sa chichot, miestami vidieť i rozpaky. „Môžeme písať aj nadávky?“ spýta sa odvážnejší žiak. „Samozrejme.“

Po takejto príprave sa začína „výchova“. Teda presnejšie propagácia antikoncepcie, predčasnej sexuality, homosexuality, potratov, gender ideológie… Na niektorých hodinách majú deti v dvojiciach imitovať rôzne sexuálne aktivity, vrátane homosexuálnych, alebo sa učia navliekať kondóm na umelý penis.

Aj takto v praxi vyzerá sexuálna výchova na slovenských školách, stredných aj základných. Čo je ešte horšie, deje sa to neraz bez vedomia a súhlasu rodičov. Škola vôbec nemusí byť také bezpečné miesto pre dieťa, ako si rodičia myslia. No ako si neskôr ukážeme, rodičia majú viacero možností, ako svoje dieťa pred nezdravou výchovou v škole chrániť.

Mračná prichádzajú od západu

Kontroverzná sexuálna výchova sa v odbornej terminológii zvyčajne označuje pojmom komplexná sexuálna výchova (comprehensive sexual education), na ktorej je založených množstvo nadnárodných programov. Už tradične sa o tejto výchove zvádzajú boje na pôde OSN, ktorá takúto formu výchovy pretláča do celého sveta, napriek nesúhlasu mnohých štátov.

Komplexnú sexuálnu výchovu a iné radikálne formy výchovy presadzujú aj viaceré súkromné organizácie, vrátane International Planned Parenthood Federation (IPPF), ktorá patrí medzi najväčšie siete potratových kliník na svete. Okrem iného sa neslávne zviditeľnila predajom pozostatkov potratených detí. Na ukážku, jednou zo sexuálnych príručiek IPPF je Happy, Healthy & Hot! Táto príručka je určená mladým ľuďom s HIV, ktorých okrem iného ubezpečuje, že aj oni majú právo na sexuálnu rozkoš. Príručka ich nabáda, že svojmu sexuálnemu partnerovi nemusia o HIV nič povedať, ak použijú kondóm.

Sexuálna výchova na Slovensku, kto a ako ju u nás vedie?

Na Slovensku nemáme osobitný predmet sexuálna výchova, aj keď školy si ho môžu dobrovoľne zriadiť. Školské osnovy obsahujú prierezový predmet Výchova k manželstvu a rodičovstvu (VMR), ktorý je od svojho vzniku nastavený vhodne a hodnotovo.

Má sa vyučovať na rôznych predmetoch, ako sú etická výchova, občianska náuka, biológia prípadne aj iné. No VMR môže byť aj ľahko zneužitý na pretlačenie sexuálnej výchovy, najčastejšie cez hodiny etickej výchovy, občianskej náuky, alebo prizvaním externých prednášateľov. Riziko je najmä v osobe učiteľa, ktorý dokáže veľa ovplyvniť. Namiesto toho, aby pani učiteľka hovorila deťom o manželstve a rodičovstve, radšej im porozpráva o dôležitosti užívania antikoncepcie, o tom, že homosexuálne správanie je normálne, alebo o tom, že rozdiely medzi mužmi a ženami sú predsudky, ktoré treba odstrániť.

U nás komplexnú sexuálnu výchovu propaguje napríklad Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, ktorá je slovenskou pobočkou IPPF. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo vypracovala Metodickú príručku pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu, pričom sexuálna výchova založená na tejto metodike sa k deťom môže dostať rôznymi spôsobmi. Najčastejšie prostredníctvom učiteľa danej školy, ktorý je v takomto prístupe vyškolený, alebo cez prizvaného aktivistu či odborníka.

Na školy tiež chodia aktivisti z iných organizácií. Spomeniem napríklad študentov medicíny z Bratislavského spolku medikov. Nevhodná sexuálna výchova je u nich niekedy podávaná v balíčku s inak vhodnými témami, najmä prevenciou proti rakovine.

Ani prítomnosť gynekológa na škole nemusí byť vždy dobrý nápad. Zvlášť ak prednášku premení na reklamu na hormonálnu antikoncepciu, ako to vidíme na stránke Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS (www.milujemeaplanujeme.sk).

Homoagendu prináša na školy napríklad príručka Dve/Dvaja vydaná Inštitútom ľudských práv. Gender ideológiu šíri Možnosť voľby, a to najmä formou rodového vzdelávania, ktoré je zamerané najmä na školenia pedagógov, aktivistov, úradníkov, no prostredníctvom nich sa môže dostať aj na školy.

Kontroverzná téma sa na školy môže dostať aj prostredníctvom časopisu, ktorý škola odoberá na účely výučby. Tak tomu bolo s časopisom angličtiny Bridge, ktorý v jednom z minuloročných vydaní šíril gender ideológiu.

Hoci platí, že základné nastavenie nášho vzdelávacieho systému sa javí byť v poriadku, hrozba jeho zneužitia je reálna a na individuálnej úrovni pomerne častá.

Právo je na strane rodičov

Pre rodičov je dôležité vedieť, že medzinárodné dohovory, ako aj naše zákony chránia právo rodičov vychovávať deti v súlade s ich vlastným presvedčením. Za všetky spomeňme Zákon o rodine, ktorý hovorí: „Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ Keďže dieťa nepatrí štátu, ale rodičom, škola nemôže deti formovať spôsobom, ktorý by narúšal rodičovské práva.

Ale ako to už býva, právo patrí ostražitým, a preto je nevyhnutné, aby si rodičia toto právo aktívne strážili. Rodičovské práva síce existujú, no v praxi sa „osvietená“ pani učiteľka nebude rodičov pýtať, čo všetko môže ich deťom na hodine povedať. Jednoducho im to povie tak, ako to vidí ona, alebo ako ju trénovali na školení, a nebude sa trápiť, čo si o veci myslia rodičia.

Tu vidím priestor pre legislatívcov. Rodičovské práva sú síce garantované rôznymi predpismi, ale náš školský zákon nemá výslovnú úpravu, ako majú rodičia toto právo uplatniť v praxi. Ako inšpirácia môže slúžiť tzv. informovaný súhlas, ktorý si škola musí vypýtať od rodičov pred každým lyžiarskym výletom, školou v prírode a podobnou akciou. Na tomto princípe by mohol fungovať aj informovaný súhlas rodičov s obsahom sexuálnej výchovy. Škola by musela najskôr vopred rodičov informovať o každom hosťovi, ktorý na školu príde, o obsahu výučby, o použitých materiáloch, a až po vyslovení informovaného súhlasu by deti mohli takúto formu výchovy absolvovať. Takto by boli rodičovské práva naozaj uvedené do praxe.

Rodičia sa môžu dokonca zúčastniť aj nejakej hodiny a povedať ostatným rodičom, čo sa na nej deje

Už dnes ale majú rodičia viacero možností, ako svoje dieťa chrániť. Ako už bolo povedané, musia byť v tejto veci aktívni. Základom je výber vhodnej školy. Ak je to možné, mali by si vybrať takú školu, ktorej budú dôverovať. Prirodzene, veľké mestá ponúkajú v tomto smere viacej možností výberu medzi cirkevnými, štátnymi, ale aj súkromnými školami.Možnosťou je aj domáce vzdelávanie, prípadne komunitné vzdelávanie, ktoré pomaličky naberá na popularite aj na Slovensku. Hlavnou motiváciou rodičov je, že túžia svoje deti vzdelávať sami. Nie každému sa to chce, a ešte menej ľudí si to môže dovoliť. No v západnej Európe a v Amerike sú rodičia stále viac motiovaní do domáceho vzdelávania práve preto, aby svoje dieťa ochránili pred ideologickými tlakmi, ktoré by ich na škole čakali.

Rodičia by sa tiež mali zaujímať o postoje vedenia školy, ale aj jednotlivých učiteľov, najmä učiteľa zodpovedného za predmet Výchova k manželstvu a rodičovstvu, ako aj predmetov etika a občianska náuka. Ak zistia, že im prístup učiteľa alebo školy nevyhovuje, mali by sa o tom navzájom informovať a spoločne žiadať nápravu.

Funkčná sieť rodičov, ktorí budú o takýchto veciach spolu komunikovať a ovplyvňovať dianie na škole, je na nezaplatenie.Ak majú rodičia pochybnosti, mali by vopred podniknúť kroky, aby ich dieťa takúto výchovu neabsolvovalo. Začať treba tým, že zistia, kto tieto témy na škole vyučuje, aké má názory, či prizýva externých prednášateľov, kto to je, aké učebné materiály sa používajú, a podobne.

Rodičia tiež môžu žiadať riaditeľa, aby ich dieťa absolvovalo výchovu len pod podmienkou ich predchádzajúceho informovaného súhlasu. Ako sme už písali, školský zákon pozná inštitút informovaného súhlasu, ktorý sa využíva najmä pri rôznych športových akciách, lyžiarskych výletoch, letných školách a podobne.Ak cítia, že je to potrebné, rodičia môžu požiadať riaditeľa, aby ich vopred informoval aj o každej forme sexuálnej výchovy, vrátane osoby prednášajúceho, prizvaných aktivistov a materiáloch, ktoré budú použité. Škola by im tieto informácie mala poskytnúť v dostatočnom predstihu, aby sa rodičia mohli rozhodnúť, či takáto výchova porušuje ich právo na výchovu dieťaťa alebo nie. Ak áno, môžu riaditeľa žiadať, aby výchovu zmenil, alebo aspoň zabezpečil ich deťom v danom čase náhradnú činnosť.Rodičia, ktorí by chceli takýto list riaditeľovi zaslať, môžu použiť tento vzorový list riaditeľovi (PDF, DOC).

Zaujímavou možnosťou, ktorá je uvedená priamo v školskom zákone, je aj možnosť rodičov zúčastniť sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy. Takto môže niektorý z rodičov zistiť, čo sa na hodine deje a povedať o tom aj ostatným rodičom.

Redakciu informoval Patrik Dianiška, riaditeľ Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku

Viac o tejto téme, vrátane vzorového listu riaditeľovi školy, nájdete v článku: Ako chrániť deti pred nevhodnou sexuálnou výchovou v škole.