To vyvolalo pochybnosti o účinnosti takzvaných „východných pracovníkov” s ohľadom na pokles nezamestnanosti.
V súčasnej dobe počet východoeurópskych nezamestnaných v Dánsku presiahol 5 000, kdežto v roku 2010 ich bolo iba 850, uvádza dánsky odborový časopis Fagbladet 3F.
V rovnakom období sa počet dánskych príjemcov týchto dávok znížil zhruba na 60 000. K dnešnému dňu každý 14. príjemca dávky z nezamestnanosti pochádza z východnej Európy.
Najviac takých ľudí je z Poľska a Rumunska, potom z Bulharska, Litvy a Lotyšska.
Jens Arnholtz, výskumný pracovník Výskumného centra pracovných vzťahov na Kodaňskej univerzite, považuje tento vývoj za mimoriadne pozoruhodný, lebo rastúce údaje o zamestnanosti naznačujú veľa práce pre cudzincov.
Sekretár odborového zväzu 3F Henning Overgaard spochybnil ako prax uvedenia cudzincov na dávky z nezamestnanosti, tak úsilie zamestnávateľov a vlády usilovať o zamestnanie zahraničného personálu. Uviedol, že radšej by sme mali spoločne usilovať o to, aby sme zamestnali viac tých, ktorých už máme.
Zatiaľčo niekoľko dánskych strán, vrátane ľavicových sociálnych demokratov a pravicovej dánskej ľudovej strany, vyjadrilo znepokojenie nad nedávnym tlakom EÚ, aby cudzinci získali nárok na dánske dávky z nezamestnanosti už po jednom mesiaci práce v Dánsku, Arnholtz poprel existenciu takého javu ako „welfare tourism” — „cestovný ruch pre sociálne dávky”.
Miesto toho vysvetľoval situáciu neochotou cudzincov stať sa súčasťou čierneho trhu práce.
„Viac cudzincov si uvedomuje, aké sú dánske mzdy a už odmietajú nízke mzdy. Bohužiaľ mnohí z tých, ktorí požadujú vyššie mzdy, sú vytlačení a nahradení tými, ktorí to chcú,” oznámil Arnholtz.