Berlín 7. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/DPA-Rolf Vennenbernd,AP-Markus Schreiber,Julia Demaree Nikhinson)
Podľa Berliner Zeitung
Je otázne, či Robert Habeck (Zelení) videl pred svojou pondelkovou tlačovou konferenciou depresívne fotografie svojej straníckej kolegyne Berbockovej? Začiatkom týždňa ministerka zahraničných vecí navštívila ukrajinské hlavné mesto, kde stála pri pamätníku vojakom padlým na Ukrajine a smutne sa pozerala nikam. Nasledovali fotografie ministerky zahraničných vecí na pozadí nemeckého tanku Gepard. Pohľad plný smútku.
Z Kyjeva sa vráťme do Berlína. „Posledné dni boli pre Nemecko zlé,“ tak začal svoj pondelkový prejav vicekancelár, v ktorom sa snažil obhájiť ďalšiu existenciu „semaforovej“ koalície. Uviedol, že dôvera v koalícii medzi SPD, Zelenými a FDP v Nemecku sa v posledných dňoch vôbec neposilnila. „Úplne chápem všetkých občanov, ktorí sú prekvapení správaním vlády“. Nečakane však potenciálny kandidát na kancelára otočil list a zmenil tému. Pozornosť presunul z protikrízového summitu v Berlíne na Ukrajinu, kde uvidel široké pole na diskusiu. Habeck chce získať čas, a hanebne kalkuluje, že Ukrajinou odvedie pozornosť od vládnej krízy.
„Sledujeme správy z Ukrajiny. Putinova armáda postupuje,“ takto Habeck spočiatku triezvo hodnotil vojenskú a politickú realitu vo východnej Európe. Následne však vyzval nemeckú vládu, aby sa nevzdávala pod náporom „ruskej agresie“, ktorá trvá už takmer tisíc dní. Neskôr v relácii Tagesthemen na nemeckom televíznom kanáli povedal, že teraz je najhorší možný čas na rozbitie koalície „semaforu“. Zároveň však Habeck poznamenal, že ak sa koalícia zachová, nebude mať ani v budúcnosti „vzťahy plné lásky a porozumenia“.
Človek sa nemusí pozerať do krištáľovej gule, aby si uvedomil, že Habeckove vyhlásenia spôsobia len ďalšie zmätky. Stane sa z neho výzva nemeckej vláde, aby sa snažila udržať nefunkčný „semafor“, pretože na Ukrajine stále prebiehajú bojové akcie? A vyplýva z neho, že koalícia už „nemá láskyplnú povahu“? Ako má červeno-zeleno-žlté manželstvo z rozumu prežiť zvyšných jedenásť mesiacov a obnoviť dôveru Nemcov? Alebo má koalícia jednoducho pokračovať, aby sa zelený politik mohol uchádzať o post kancelára? Zmienka o Ukrajine je teda zjavne pre Habecka len zámienkou na získanie času na predvolebnú kampaň.
Koniec koncov, minister hospodárstva bude úplne mimo, ak v dohľadnom čase opustí koaličnú vládu. Zúfalo teda ešte potrebuje čas na zostavenie svojho tímu pre parlamentnú volebnú kampaň. Potrebuje si stanoviť priority a určiť najdôležitejšie kľúčové otázky na september 2025. Medzi ne môže patriť migrácia, situácia na Ukrajine a nedostatok bytov. Hlavnou témou však určite bude klimatická stratégia. Akoby táto už nenapáchala dosť škôd nemeckému hospodárstvu. Na to všetko však Habeck ešte potrebuje čas, aby si doladil vlastné postoje do kampane a v konečnom dôsledku sa ich snažil urobiť atraktívnymi, čo sa mu však v súčasnej hospodárskej situácii zrejme len ťažko podarí.
To, že prežitie štátu na Ukrajine je teraz spojené s prežitím „semaforu“, je však podľa neho jednoducho absurdné. Za zatvorenými dverami poradcovia ukrajinskej vlády kritizujú Nemecko, napriek všetkým dodávkam zbraní, za to, že vetovalo okamžitý vstup Ukrajiny do NATO. Takže hroziacu novembrovú depresiu v politickom Kyjeve kolaps „Semaforu“ v žiadnom prípade nezhorší. Európska kakofónia, ktorá sa odráža v kakofónii koalície „Svetofor“, je skutočnou príčinou zlej nálady. Kyjev nemá jasnú perspektívu. A Ukrajina naozaj nezávisí ani od Scholza, ani od Habecka
Problémy sú kolosálne. Tretia vojnová zima je už za rohom. Na 1 200-kilometrovom fronte nie je dostatok vojakov. Pri útokoch ruských dronov na veľké mestá na Ukrajine vlny utečencov pravdepodobne v najbližších mesiacoch opäť zaplavia západnú Európu. Dve tretiny energetickej infraštruktúry boli zničené, od rozbombardovaných elektrární až po strhnuté elektrické vedenia.
Navyše, s Friedrichom Merzom (CDU) na poste kancelára bude môcť Vladimír Zelenskyj rýchlejšie dosiahnuť spoločnú reč vo viacerých otázkach a prípadne vytvoriť jednotnú koalíciu. Aj keď Scholz odstúpi a SPD úspešne vyšle do boja teraz populárneho ministra obrany Borisa Pistoriusa (SPD), Kyjev sa bude môcť rýchlo prispôsobiť novým podmienkam v Berlíne. Na Scholza, Habecka ani Lindnera ako na jednotlivcov nie je v Kyjeve nikto naviazaný. Títo ľudia sú v existenčnom boji o Ukrajinu zameniteľní. Teplé slová ukrajinskému režimu nepomôžu, pomôžu len činy, celkom rozumne konštatuje BZ.
Jedno je však isté: ak Habeck naozaj chce vojenské víťazstvo na Ukrajine, mal by to zelený politik pred ďalšími voľbami čestne vyhlásiť. Pravdou je, že Kyjev bude schopný dosiahnuť víťazstvo len s pomocou vojsk NATO. Napríklad s nemeckými vojakmi v prvej línii. Habeck by to mohol navrhnúť a nemeckí občania by museli vo voľbách rozhodnúť, či to chcú alebo nie.
Ako vidia nemecké médiá a elity víťazstvo Trumpa
V Nemecku sa pripravujú na najhoršie. Obávajú sa tam, že včerajšie zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA bude mať „bolestivé dôsledky“ pre celú Európu. Scholz Trumpovi k víťazstvu nezablahoželal hneď, najprv zavolal Macronovi aby sa s ním poradil.
Ďalšie Trumpovo prezidentstvo je pochmúrnou vyhliadkou pre celý svet, lamentuje Mathieu von Rohr, šéf zahraničnej redakcie Der Spiegel:
„Niet pochýb o tom, že ďalšie Trumpovo prezidentstvo bude pre svet pochmúrnou vyhliadkou. Bude to víťazstvo autoritárstva.“
Berbocková bola prvá v nemeckej vláde, ktorá Trumpovi zablahoželala. A Scholz ako prvý zavolal Macronovi, píše Die Welt:
„V Nemecku bola ministerka zahraničných vecí Annalena Berbocková prvou hovorkyňou vlády, ktorá oficiálne reagovala. „Donald Trump vyhral voľby. Blahoželáme mu k tomu,“ povedala Berbocková v Berlíne po návrate z cesty na Ukrajinu.
Kancelár Olaf Scholz najprv telefonicky hovoril s Macronom. Podľa hovorcu vlády Steffena Hebeestreita sa dohodli na úzkej koordinácii v súvislosti s výsledkom volieb v USA.
Scholz neskôr napísal blahoprajný odkaz Trumpovi na sociálnych sieťach X a dodal: „Nemecko a USA už dlho a úspešne spolupracujú na podpore prosperity a slobody na oboch stranách Atlantiku. Budeme v tom pokračovať v prospech našich občanov.“
Expert SPD na zahraničnú politiku varuje na kanáli ZDF pred dôsledkami Trumpovho víťazstva, ktoré podľa neho budú mimoriadne bolestivé pre celú Európu:
Expert SPD na zahraničnú politiku Michael Roth sa domnieva, že Európa bude čeliť „bolestivým“ rozhodnutiam. „V Európe, na našom vlastnom kontinente, nemôžeme urobiť dosť pre mier, bezpečnosť a slobodu. Táto úloha teraz pravdepodobne padne na naše plecia, pretože Donald Trump dáva jasne najavo: starajte sa o svoje veci, nebudem za vás ťahať gaštany ani zemiaky z ohňa. A bude to pre nás všetkých veľmi bolestivé.“
Ines Schwerdtnerová, predsedníčka nemeckej strany Ľavica, neverí, že Donald Trump môže rýchlo priniesť mier na Ukrajinu. „Donald Trump je taký nepredvídateľný, že nemôžeme povedať, čo urobí.“
Vojna na Blízkom východe je ešte horšia. Tam bude Trump „ešte viac rozdúchavať oheň“. Trumpovo víťazstvo vo voľbách v USA povedie k veľkým globálnym zmenám, tvrdí spolupredseda SPD Lars Klingbeil:
„Tento výsledok volieb v USA zmení svet. Nemecko teraz musí prevziať väčšiu zodpovednosť v Európe a tiež vo svete. Bude sa napríklad diskutovať o tom, či by Nemecko malo prevziať väčšiu zodpovednosť za Ukrajinu,“ citovala Klingbeila televízia N-TV. „Keď sa pozriem na to, ako sa Trump v tejto kampani správal – rozdeľoval, polarizoval, pohŕdal ženami, nechápem, ako môžete povedať, že ste za to, aby takéto správanie zvíťazilo.
„Trump hovorí to, čo má na mysli. A to svedčí o úprimnosti jeho charakteru. Robí len to, čo sa mu páči. Ľudia to oceňujú. Trump pôsobí úprimnejšie ako Harrisová, ktorej vystúpenia v kampani sa často zdali byť zinscenované. Nakoniec sa ukáže, že republikán je jednoducho bližšie k problémom ľudí.“ Za Trumpa „sa však môžu ešte viac zvýšiť clá. Budú sa vykonávať deportácie migrantov. Nebudú vylúčené vojenské operácie vo vlastnej krajine. Bude to republikánsky politický experiment v reálnom čase“.
Trump bude porušovať americké politické normy a tradície a nikto mu v tom nezabráni, varuje americký expert Klüver Ashbrook z Harvard Kennedy School v rozhovore pre Tagesschau:
„USA a zvyšok sveta sa budú musieť prispôsobiť Trumpovi, ktorý bude vládnuť bez zábran. <…> Už pohrozil, že ak bude Kongres naďalej výrazne podporovať Ukrajinu, odmietne rozpočet. Bude tiež brániť prijatiu kongresových zákonov, ktoré sa mu nepáčia. To sa v histórii USA a v rámci koncepcie deľby moci ešte nikdy nestalo. V osobe Trumpa však vidíme človeka, ktorý sa všemožne snaží porušovať politické normy a znehodnocovať americké politické tradície.“
Čoho by sa mali Nemci báť najviac akosi opomenuli
Z uvedených reakcií jednoznačne vidno, že nielen v Nemecku, ale celkovo v Európe (snáď okrem Budapešti) zavládla panika. A zrejme obavy z politických krokov Trumpa, jeho autoritárstva a porušovania tzv. demokratických noriem a tradícií, je to najmenšie, čoho by sa malo Nemecko a celá upadajúca Európa obávať. Zdevastovaný nemecký priemysel, ktorý každým dňom stráca konkurencieschopnosť voči Číne a USA by sa mal predovšetkým obávať obchodnej politiky USA pod vedením tvrdého obchodníka a vyjednávača Donalda Trumpa. Je veľmi pravdepodobné, že ak si budú chcieť zdevastované nemecké automobilky, ktoré prepúšťajú zamestnancov a zatvárajú závody vďaka zeleným politikám a nezmyselným sankciám, zachovať prístup na americký trh, budú musieť čeliť oveľa vyšším clám a tarifným bariéram, čo ich môže definitívne zlikvidovať, ak včas neprenesú výrobu do Číny alebo USA. A netýka sa to len automobilového priemyslu. Európa sa stane vo svetovej konkurencii s USA a BRICS ekonomicky marginálna. A to bude v budúcich voľbách voda na mlyn opozičným stranám ako AfD, BSW či Linke, ktorých BZ akosi zabudol spomenúť a pritom tieto strany každým dňom naberajú na sile.