Bratislava 7. augusta 2023 (HSP/Foto: Screenshot)
Je tomu len niekoľko dní, čo Roman Michelko nazval stranu Demokrati “skupinou ľudí, čo majú strach z radu pred úradom práce.” Vzácnou výnimkou v nej je Letanovská, ktorá svoju vážnosť uznanie vo svojom odbore nestratí ani po voľbách. Možnosti Demokratov ani nedovidia do výšky ich ambícií. Jurajovi Šeligovi Michelko odporúčal aby si vybavil licenciu na svoju tvár, ktorá by sa tlačila na papierové hygienické vrecúška používané v dopravných prostriedkoch pri náhlej nevoľnosti
Šeliga je vyštudovaný právnik, ale zdá sa, že jediné, čo z trestného práva ovláda, je paragraf 363. Nevie ani to, že je neprípustné volať ľudí páchateľmi, kým nie sú právoplatne odsúdení súdom. Platí u nás prezumpcia neviny. Ale Šeligovi nejde o ľudské práva, ide mu o to, aby justícia zlikvidovala jeho politickú opozíciu, pretože sám nie je schopný proti nej bojovať politickými zbraňami. Preto celú svoju činnosť zameral na paragraf 363 a osobnosť generálneho prokurátora, ktorý ho má v právomoci.
Prokuratúra u nás nie je právnym nástrojom štátu, akým je v niektorých krajinách štátne zastupiteľstvo. Na rozdiel od toho, čo si myslí Šeliga, prokuratúra zodpovedá za zákonnosť prípravného konania. Nie je jej úlohou dohliadnuť, aby sa z podozrivého stal obvinený, ktorý sa má dostať pred súd, pred ktorým má dosiahnuť pre neho najvyšší trest. Prokuratúra u nás má dbať aj o to, aby boli zachované práva ľudí, ktorí sa majú postaviť pred súd. Nemáme iného zástancu zákonnosti. Opravné prostriedky v podobe odvolacích súdov nestačia, ak je človek z nezákonných dôvodov vo väzbe a pri podobných okolnostiach.
Toto nazýva Šeliga “sovietskym modelom prokuratúry.” Je to jeho legitímne právo, podobne, ako je jeho právo pokúsiť sa to, ako zákonodarca, zmeniť. To sa mu však nedarí, a tak pokračuje vo svojich útokoch na generálneho prokurátora. Nedávno ho v jednom z rozhovorov nazval zbabelcom a teraz je prekvapený, že mu prišlo predvolanie k vyšetrovateľovi vo veci ohovárania. Z predvolania nie je jasné, či ide o výsluch alebo len podanie vysvetlenia, právnik Šeliga však tvrdí, že ide o výsluch.
Demokrati dnes zvolali tlačovú konferenciu, ktorú nazvali “Trestné stíhanie za názor?” Šeliga na nej hral hlavnú úlohu. Snažil sa obhajovať výrokmi Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo viacerých rozsudkoch rozhodol, že politici musia zniesť vyššiu mieru kritiky, než bežní občania. Právnik Šeliga však akosi pozabudol, že Žilinka (na rozdiel od Lipšica) nie je politik. Naopak, Žilinka sa všemožne snaží od politiky dištancovať a ohradzuje sa voči akémukoľvek pokusu zatiahnuť do politiky jeho osobu alebo úrad. Žilinka je najvyšší predstaviteľ autokratického orgánu štátnej moci, a obhajovať urážku jeho osoby tvrdením, že politici musia zniesť viac, je známkou neznalosti veci, alebo jednoducho alibizmom.
Tlačová konferencia len dokázala zúfalstvo Demokratov. Ľudí už otravuje počúvať klamstvá a právne nezmysly Šeligu, vychvaľovanie sa ľudmi, ktorí vraj majú skúsenosti. Možno s tým, ako potopiť celý štát. To, čo robí Heger vo vzťahu k verejnosti, veľmi pripomína, čo robil, keď obiehal parlament v honbe za sedemdesiat šestkou, či to, keď prosil prezidentku, aby mu poverenie vládnuť nechala. Ak má byť paľba na Žilinku a 363-ku záchrannou vestou Demokratov, je deravá ako cedník.
Ako je Šeligovou jedinou odbornosťou tváriť sa ustarostene a dôležito, tak jediným politickým prínosom Demokratov pre Slovensko je, že pridržia hlasy iných strán, ktoré oscilujú okolo piatich percent, a tým prispejú k stabilizácii politickej scény. Pani primárka sa uživí, vo svojom odbore sa teší vážnosti a uznaniu. Tí ostatní si musia hľadať mimovládky, ktoré ich zamestnajú. Keď sme pri tom, kde sa počas tlačoviek túla Jaroslav Naď?
A možno by sme sa mali vrátiť aj k názvu tlačovej konferencie Demokratov. Trestné stíhanie za názor? Na tlačovej konferencii zaznelo varovanie, že Šeliga má vraj byť stíhaný za kritiku generálneho prokurátora. Kde boli všetci z dnešných Demokratov, keď vláda zavrela weby? Zhodou okolností to boli weby, ktoré boli extrémne kritické k vládnej koalícii, nie weby proruské. Doteraz im neboli ani oznámené dôvody, prečo sa to stalo. Pán Šeliga mal vtedy k dispozícii všetky možné spôsoby, ako sa zastať tých, ktorí sú síce nie stíhaní, ale rozhodujúcim spôsobom trestaní, za kritiku.
Žilinka nemohol nereagovať
V čase dokončovania článku sa na sociálnej sieti objavila aj reakcia generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Z odborného poučenia, ktoré je asi skôr adresované Šeligovi a jeho priaznivcom, stojí za zmienku, že súčasne platný zákon o prokuratúre prešiel odborným posúdením napríklad aj Rady Európy, citácie vynecháme. Vložíme však niekoľko viet z reakcie, ktoré by si Šeliga iste prečítať mal: “Prokuratúra SR sa dnes opäť stala predmetom útokov a označenia pojmom „sovietsky model prokuratúry“. Považujem to nielen za zavádzajúce a účelové, ale aj svedčiace o odbornej nekompetentnosti a neznalosti vývoja ústavnej a zákonnej úpravy postavenia slovenskej prokuratúry.” Šeliga bude Žilinkovi čosi dlžný za súkromný skrátený postgraduál. “Sústavné podsúvanie obrazu prokuratúry SR ako „prokuratúry sovietskeho typu“ nielen že nezodpovedá realite, ale je aj nezodpovedné a škodlivé, pretože je súčasťou spochybňovania prokuratúry Slovenskej republiky, ako orgánu ochrany práva. Zvlášť, ak zaznieva z úst ústavných činiteľov.”
Žilinka sa ohradzuje aj proti obvineniu zo zastrašovania: “Prokuratúra SR bola taktiež obvinená z “trápneho pokusu o zastrašovanie a snahy zapchať ústa poslancovi Národnej rady SR J. Šeligovi za jeho kritiku generálneho prokurátora,” v súvislosti s jeho predvolaním políciou na vypočutie vo veci trestného oznámenia pre trestný čin ohovárania. Podľa poslanca Národnej rady SR takéto trestné oznámenia “majú ísť rovno do koša.” Na poslanca Národnej rady SR a ani na iného občana som nikdy nepodal trestné oznámenie pre vyslovenie názoru či kritiky mojej osoby. Ako generálny prokurátor nemám žiadnu možnosť ovplyvniť prípadné podanie trestného oznámenia zo strany občanov (ako sa stalo v prezentovanom prípade) a to v akejkoľvek veci.”
Na konci reakcie Žilinka Šeligu pomerne presne opísal i odhadol: “Spôsob a obsah komunikácie, uhladená arogancia, absencia elementárneho rešpektu, urážanie, nekvalifikované útoky, prezentovanie domnienok za fakty, snaha za každú cenu upútať pozornosť a hľadať témy bez ohľadu na korektnosť a vecnosť, sú v prvom rade vizitkou komunikujúceho. A tak, ako nie sú fér voči verejnosti, nie sú hodné ani mojej reakcie podávaním trestného oznámenia.”
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
