Bratislava 11. júla 2023 (HSP/Foto: Pixabay)
Juraj Šeliga berie do úst paragraf 363 tak často, že už mu hrozí, že sa ním zadrhne. Najnovšie si vymyslel pseudoargument a žiada prezidentku Čaputovú, aby dala podnet na disciplinárne stíhanie Maroša Žilinku. Poďme si ujasniť niekoľko vecí
Prokurátor je pánom prípravného konania, teda pánom nad tým, čo robia vyšetrovatelia a prokurátori v danej veci. On nesie zodpovednosť za to, či konajú v súlade so zákonom. Máme prokuratúru, nie štátne zastupiteľstvo! Toho by si mal byť aj Šeliga vedomý. Prokurátor nie je advokátom štátu. Dbá nad dodržaním zákonnosti postupov ale aj nad dodržiavaním ľudských práv obvineného či vyšetrovaného. Preto má právo nezákonné rozhodnutia zrušiť.
Ako znie toľko omieľaný paragraf 363? Tu je jeho znenie: ÔSMA HLAVA/MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY/Prvý diel: Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní: § 363 (1) Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. (2) Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov. (3) Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.
Prokurátor u nás nie je zložkou výkonnej ani súdnej moci, ako to vo svojom návrhu písala prezidentka. Má osobité postavenie a nie je a nemôže byť zaujatý proti človeku, ktorý sa má postaviť pred súd. Zodpovedá aj za dodržiavanie ľudských práv toho človeka, aj za to aby nezákonné postupy voči nemu použité nečakali rok či dva, kým ich zruší iný orgán.
Šeliga sa čuduje, že toľká moc je sústredená v rukách jediného človeka, prokuratúra však nie je žiaden demokratický triedny výbor študentov strednej školy. Je to autokratický orgán stavaný na autorite nadriadeného. Šeliga teraz trvá na tom, že generálny prokurátor nemá právo použiť paragraf 363 pred vznesením obvinenia. To znamená, že kým sa nevznesie obvinenie, porušenie práv dotknutej osoby nezákonným postupom vyšetrovateľa jej ublíži oveľa menej, ako po vznesení obvinenia? Pán “demokrat” Šeliga, tak ste to mysleli?
Politici majú legitímne právo nesúhlasiť s tým, aký je u nás vybudovaný právny a justičný systém. Môžu sa uchádzať o hlasy voličov a v NR SR sa zmenou zákonov pokúsiť tento systém zmeniť. Aj Šeliga mal na to dostatok časového priestoru. Toto však už pripomína nárek malého decka, ktorému zobrali hračku: “Bééé, ja som chcel, aby bol Hranol za železnou záclonou, bééé! Robte niečo!”
Šeliga už dávnejšie priznal, že Žilinku nevie prichytiť pri žiadnom porušení zákona, inak by už dávno inicioval jeho odvolanie. Sám to nemôže urobiť, a tak hľadá pseudoargumenty, aby zodpovednosť delegoval na najvyšší správny súd, pred ktorý chce Žilinku postaviť pomocou prezidentky.
Úsmev vzbudzujú aj sťažnosti novinárov, že Žilinka neodpovedá na otázky a uteká z tlačových konferencií. Nikto im nebráni, aby sedeli nad knihami alebo na prednáškach, a potom aby dávali Žilinkovi otázky, ktoré majú zmysel. Žilinka nie je pedagóg, aby dával lenivým ľuďom na požiadanie postgraduálne kurzy práva. Niektoré z tých otázok, ktoré mu v minulosti položili, zneli, akoby ich položil niekto, kto práve na svojom poli ukončil zber kukurice. Skutočne, človek musí obdivovať mieru trpezlivosti s nimi, ktorou sa osvedčil.
Už som upozorňoval, že útoky na 363-ku a Žilinku sa budú s blížiacimi sa voľbami stupňovať. Avšak celé to má charakter dnešnej doby: potemkinovský. Namiesto 30 miliárd, ktoré by nám mali ukázať kdesi na účtoch v Belize, sú to plastové okná, mobil, úplatky, ktoré vraj mal dávať nadriadený podriadenému, alebo dokonca tlačové besedy. Na smiech je to všetko, nech už Šeliga krčí obočie akokoľvek usilovne, alebo nech sa tvári, že právu rozumie. Na smiech. Šeliga ako kovaný liberál by sa mal postaviť na opačnú stranu a bojovať o to, aby človek, s ktorým si štátna či súdna moc skríži kordy mal ešte viac možností na ochranu svojich práv.