Sekera samospráv bude ku koncu roka okolo miliardy. Výhľady nie sú o nič lepšie

Bratislava 19. júna 2023 (Dáta bez pátosu/HSP/Foto: HSP)

Samosprávam začalo v júni obdobie sucha, napísali vo svojom článku pred pár dňami Dáta bez pátosu. V tomto roku utrpeli samosprávy (obce, mestá a kraje) stratu takmer pol miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že do konca roka narastie strata do dvojnásobku. Na rok 2024 je v schválenom rozpočte deficit len 300 miliónov eur

Samosprávy nutne a okamžite potrebujú reformu financovania. Nielen preto, že v jej rozpočtoch chýbajú peniaze, ide aj o to, aby samosprávy vedeli svoju finančnú situáciu aj vierohodne predvídať. Samosprávy si nemôžu zo zákona dovoliť to, čo štát. Ich rozpočty musia byť vyrovnané. V posledných rokoch síce dostali kvôli krízam (covid, inflácia, energie) výnimku a mohli svoj schodok kryť peniazmi z minulých období. To sú však peniaze, ktoré mali byť investičné. Samosprávy nimi platili svoje bežné náklady. Dostali sa tak do veľmi podobnej situácie, v akej je veľa občanov, úspory sa prejedli a mnohí si vzali pôžičky.

Dáta bez pátosu (DbP) píšu: “Čísla deficitu a výhľad do budúcnosti postrádajú komplexnosť. Obce, mestá a kraje potrebujú vedieť ako bude ich hospodárenie vyzerať za horizontom jedného roka. Vzhľadom na aktivity samosprávy a plány do budúcnosti je potrebné vedieť: Čo štát so samosprávami zamýšľa a koľko im dá financií – transfer daní; Či štát pomôže aj mimoriadnymi transfermi na krytie platov, nákladov s energiami; Aké budú parametre rastu miezd vo verejnej správe, v školstve, aké budú sadzby daní a prípadné úľavy na dani z príjmov fyzických osôb a SZČO.”

Zatiaľ sa o úmysloch štátu nevie vlastne nič a v rozpočte na roky 2024 a 2025 sú nereálne čísla. Ministerstvo financií si nedalo námahu predpovedať mieru rastu príjmov a výdavkov. Ako píšu DbP: “Pripravilo rozpočet tak, aby mu vyšli deficity celej verejnej správy – tak, aby od EÚ neprišla stopka a poklepanie si na čele.”

Samosprávam bude treba pomôcť, a to nie málo. Štát však na to nemá. Tento rok ešte nie je kritický. Inflácia sa totiž do rozpočtov premieta s ročným oneskorením. Na strane príjmov môžu samosprávy počítať len s daňou z príjmov fyzických osôb a SZČO, DbP odhadujú v roku 2024 6 %-ný pokles oproti roku 2022 a v roku 2024 2 % rast oproti roku 2023. To je plná lopata červených čísiel.

Na strane výdavkov sú prekvapenia aj zo strany štátu (zatiaľ bez kompenzácií): Navýšenie platov všetkých zamestnancov verejnej správy (teda aj zamestnancov samospráv) o 7 % v januári 2023; ďalšie navýšenie o 10 % v septembri 2023; vysoké ceny energií pre rozpočtové a príspevkové organizácie pod obcami, mestami i krajmi. A ako bonus utrpenia je výhľad na výber daní z fyzických príjmov osôb nižší než v rozpočte.

Nasledujúce slová sú v článku DpP zvýraznené: “Štát vôbec neupravil daňový mix, ktorý by samosprávam pridelil programovo, plánovane, štruktúrovane a systémovo určitý podiel na mixe daní, ktoré štát vyberá. Ponúkajú sa dane z príjmov fyzických, právnických osôb, SZČO, DPH a prípadne spotrebne dane. Reforma je to jednoduchá, dá sa poučiť z iných krajín a dobre sa to dá na dlhé obdobie pre rôzne ekonomické cykly aj s korekčnými mechanizmami nastaviť.”

Inflácia výbercovi daní prináša viac peňazí avšak: “Celkový rast príjmov za 6 mesiacov bol o 22% viac ako minulý rok. Vysoký rast bol ale utlmený nízkou sumou transferu dane z príjmov FO a SZČO v júni (za máj 2023), ktorý je o 1/3 menší ako minulý rok. Dane z príjmu sa vybralo v máji 2023 menej a je možné, že to je predzvesť nižších výberov (oproti predpokladom) v druhej polovici roka 2023.”

Na záver článku DpP uvádzajú fakty o deficitoch v rokoch 2022, 2023 a 2024. Čísla sú ohromujúce a nedávajú žiaden dôvod na optimizmus:

Minulý rok: 2022 mali samosprávy deficit 420 miliónov eur, ale z dlhu financovali len asi 140 miliónov eur (nárast dlhu samospráv). Väčšinu deficitov financovali presunom finančných prostriedkov z rezervného a iných peňažných fondov. Tieto sa postupne vyčerpávajú.

Rok 2023: Samosprávy si v tomto roku na krytie deficitov požičajú, významne im narastie dlh a ten sa ráta do dlhu verejnej správy. Nie je nám jasné, či je to vo výhľadoch dobre a presne zrátané. Skôr nie a bude to prekvapením, približná výška: 1/2 až 3/4 miliardy eur v roku 2023.

Rok 2024: Nikto zatiaľ nevie, čo bude. Financie v plánovanom = rozpočtovanom transfere pre samosprávy sú nedostatočné, transfery podobné tým z roku 2023 nie sú zatiaľ zvažované. Výdavky na rastúce platy (takmer 20% nárast v roku 2024 oproti roku 2021) udrú plnou silou a celoročne. Deficit samospráv v roku 2024 môže byť nie indikovaných 300 miliónov, ale skôr 1 miliarda eur. Rast dlhov samospráv bude obrovský: 1/2 až 3/4 miliardy eur, čo je bezprecedentné.

Politickú zodpovednosť, alebo “hnev ľudu” si neodnesú vlády, ktoré tento stav spôsobili, odnesie si ju s najväčšou pravdepodobnosťou vláda, ktorá vzíde z nasledujúcich volieb. Sekeru slovami “lebo Fico” (alebo “lebo Igor”) samosprávy nevyplatia. Sekera štátu nie je jediná záťaž na verejné financie, pribudla, pribudne sekera samospráv a treba myslieť aj na to, že peniaze, ktoré mali samosprávy odložené na financovanie investícií, či použitie v horších časoch, sú prakticky preč.

Prečítajte si tiež:

• Čo všetko ešte môžu stihnúť zničiť do volieb?
• Plénum schválilo rozpočet na budúci rok. Kto hlasoval ZA?
• Len vagabund sa môže chváliť, že má nižší deficit, na základe obrovského zdražovania