Najvyššia rada Ukrajiny hlasovala za predĺženie stanného práva do augusta. Jeden poslanec hlasoval proti – Oleksij Hončarenko.

Trump chce presvedčiť viac ako 70 krajín, aby obmedzili spoluprácu s Čínou výmenou za americké ústupky v oblasti ciel, uviedol denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje.

Američania chcú tieto krajiny požiadať, aby nenakupovali lacný čínsky tovar, neposielali do nich americký tovar a neumožnili registráciu čínskych spoločností s cieľom obísť clá.

Týmto spôsobom chce Trump dostať Čínu za rokovací stôl s menším vplyvom.

Sám Trump naznačil takúto stratégiu, keď povedal, že by zvážil prinútiť krajiny, aby si vybrali medzi USA a Čínou.

Trump sa domnieva, že clá sú pre USA prospešné a už majú účinok.

„Spojené štáty získavajú z ciel rekordné príjmy, pričom náklady na takmer všetky výrobky vrátane benzínu, potravín a takmer všetkého ostatného klesajú. Podobne klesá aj inflácia. Sľuby sa plnia!“ – napísal prezident Spojených štátov.

Medziročné tempo rastu inflácie v Británii sa v marci spomalilo viac, než sa čakalo, na 2,6 % z 2,8 % vo februári. Ukázali to v stredu oficiálne údaje štatistického úradu ONS. Analytici pritom odhadovali, že miera inflácie v marci klesne na 2,7 %. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

Čínska ekonomika vzrástla v 1. štvrťroku 2025 viac, než sa očakávalo. Podporila ju solídna spotreba a priemyselná produkcia pred zavedením ciel v USA, ktoré podľa analytikov predstavujú najväčšie riziko pre ázijskú krajinu za celé desaťročia. Ukázali to v stredu oficiálne údaje. Informovali o tom správy Reuters a RTT News.

Národný štatistický úrad oznámil, že hrubý domáci produkt (HDP) Číny v prvých troch mesiacoch 2024 medziročne vzrástol o 5,4 %, rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku. Ekonómovia pritom odhadovali, že sa jeho rast spomalí na 5,1 %.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová v utorok počas rozhovoru pre Európsku redakciu (ENR) vyjadrila podporu protestujúcim Srbom proti vládnej korupcii a za posilnenie princípu právneho štátu. Balkánska krajina sa podľa nej musí „vrátiť na európsku cestu“.

„To čo žiadame od Srbska na jeho ceste k prístupu do EÚ je takmer úplne totožne s tým, čo žiadajú protestujúci v Srbsku,“ uviedla v utorok Kosová pre projekt European Newsroom.

Biely dom pohrozil Číne 245-percentným clom na dovoz z USA.

„V dôsledku toho sú teraz jednotlivé vyššie clá pozastavené uprostred týchto diskusií, s výnimkou Číny, ktorá podnikla odvetné kroky. Čína bude teraz v dôsledku svojich odvetných opatrení čeliť 245 % clu na dovoz do Spojených štátov,“ uvádza sa vo vyhlásení na webovej stránke administratívy.

Pripomíname, že teraz Čína a Spojené štáty zaviedli zrkadlové clá vo výške 125 %.

Juh Indického oceána zasiahlo v stredu zemetrasenie s magnitúdou 6,6, uviedol Americký geologický inštitút (USGS). Varovania pred cunami neboli vydané pre žiadnu oblasť v regióne, informujú správy agentúr AP a BNO News.

Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo ďaleko od obývaných pevninských častí.

Ceny ropy aj v stredu ráno klesli po miernom znížení v predchádzajúcom dni, keďže sa očakáva prebytok komodity na trhu a obchodná vojna medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami zhoršila výhľad na rast dopytu. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v máji sa v stredu o 7.26 h SELČ predával po 60,98 USD (53,85 eura). To bolo o 35 centov alebo 0,57 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok naznačila, že neistota vyplývajúca z colnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa má aj pozitívny vedľajší účinok – s Európskou úniou chce teraz uzavrieť obchodné dohody viac štátov. Von der Leyenová to povedala v rozhovore pre nemecký denník Die Zeit, z ktorého citoval magazín Politico.

„V súčasnosti vediem nespočetné množstvo rozhovorov s hlavami štátov a vlád z celého sveta, ktoré chcú s nami spolupracovať na novom poriadku,“ povedala von der Leyenová v rozhovore pre Die Zeit.

Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa v noci na stredu zhodli na znení tzv. pandemickej zmluvy zameranej na lepšiu prípravu na pandémie a boj proti nim. O prelomovej dohode sa rokovalo niekoľko rokov. Informovala o tom agentúra AFP a vyhlásenie WHO.

„Po viac ako troch rokoch intenzívnych rokovaní urobili členské štáty WHO významný krok vpred v úsilí o zvýšenie bezpečnosti sveta pred pandémiami tým, že vypracovali návrh dohody, ktorý sa bude posudzovať na nadchádzajúcom Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji,“ uviedla agentúra OSN vo svojom vyhlásení.

Srbskí univerzitní študenti, ktorí protest proti vláde v Belehrade vyjadrujú jazdou bicyklom naprieč Európou, v utorok dorazili do svojej cieľovej destinácie, francúzskeho Štrasburgu. V rámci svojho protestu prešli viac ako 1300 kilometrov. Informovala o tom agentúra AP.

Približne 80 študentov, ktorí sa pred 13 dňami vydali na bicykloch do Štrasburgu, chcú týmto krokom upriamiť pozornosť EÚ na niekoľkomesačné protesty srbských občanov proti korupcii vo svojej krajine.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa previedla viac ako 445 kilometrov štvorcových federálnej pôdy pozdĺž americko-mexickej hranice na armádu. Podľa ministerstva vnútra chce vláda týmto krokom bojovať proti ilegálnej migrácii. Informuje o tom agentúra Reuters.

Juhokórejská polícia v noci na stredu vykonala razie v sídle prezidenta a prezidentskej ochranky v rámci pokračujúceho vyšetrovania odvolanej hlavy štátu Jun Sok-jola a úradujúceho šéfa jeho ochranky Kim Song-huna, ktorí sú podozriví z vyhýbaniu sa zatykaču. Informovala o tom agentúra Jonhap.

Exprezidenta Juna odvolal z funkcie ústavný súd 4. apríla pre decembrové vyhlásenie stanného práva. Voči Junovi je pre tento krok vedené aj trestné stíhanie. Podozrivý je z vlastizrady a vzbury.

Peruánsky súd v utorok poslal exprezidenta Ollantu Humalu i jeho manželku Nadine Herediovú na 15 rokov do väzenia. Obaja boli obvinení z prijímania nezákonných finančných prostriedkov na úspešnú volebnú kampaň v roku 2011 od brazílskej stavebnej firmy Odebrecht. Informovala o tom agentúra Reuters.

Humala je vojenský dôstojník vo výslužbe, ktorý stál na čele Peru v rokoch 2011 až 2016.