Môj profil 
Predplatné
Barnier zúžil vývoj udalostí na tri možné scenáre: riadený brexit na základe prijatej dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a ďalšom riadení vzájomných vzťahov na základe politickej deklarácie, konanie v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého Británia môže jednostranne stiahnuť aktiváciu článku 50. Lisabonskej zmluvy, a do tretice neriadený odchod, čiže tvrdý brexit.
“Zhodli sme sa, že momentálne najpravdepodobnejší scenár je hrozba neorganizovaného brexitu a z tohto dôvodu Komisia pristúpila k zverejneniu núdzových opatrení,” vysvetlil Šefčovič.
Exekutíva EÚ sa podľa neho zamerala na niekoľko kľúčových oblastí. Prvou z nich je snaha zabezpečiť čo najväčší komfort pre občanov na oboch stranách Lamanšského prielivu. EK preto vyzvala britskú stranu, aby dodržala všetky ubezpečenia, ktoré dala občanom krajín EÚ žijúcich v Británii.
“Najväčšie nebezpečenstvo spočíva v tom, že celý ten komplex pracovno-právnych vzťahov, ktorý sa budoval počas 40 rokov, bude po brexite narušený. Ide o právo na zdravotnícku starostlivosť a dôchodok, poberanie sociálnych dávok či právo na pobyt. To všetko sa dostáva pod veľký otáznik,” konštatoval Šefčovič. EÚ pozná ubezpečenia dané britskou premiérkou, že Londýn bude veľkorysý voči občanom EÚ, ale vývoj debát v Británii vyvoláva otázniky, či budú tieto prísľuby dodržané aj v prípade tvrdého brexitu.
Druhá dôležitá oblasť, kde chce EÚ minimalizovať pobrexitové škody, je doprava. Šefčovič upozornil na snahy zabezpečiť “základnú prepojenosť” v leteckej doprave, čo znamená, že počas obdobia jedného roka budú britské lietadlá aj naďalej lietať na územie EÚ a späť, ale iba “jednotrasovo”, bez možnosti, že britské lietadlo pristane v Paríži a poletí ďalej do Marseille. Na to bude treba prijať nové dohody. Podobné opatrenia sa týkajú aj cestnej dopravy, ani tam by základné prepojenia nemali byť narušené.
Vo sfére finančných služieb by podľa Šefčoviča mali pokračovať po starom po dobu 12 mesiacov, kým sa systém neprispôsobí novej realite, najmä clearingové operácie.
“Je to taký smutný scenár v tomto predvianočnom období, ale situácia na britských ostrovoch vyzerá tak dramaticky, že treba rátať s každým scenárom,” povedal Šefčovič. “Dúfame, že nadchádzajúce týždne nám umožnia sa tomuto kritickému scenáru vyhnúť, ale ak nie, treba sa pripraviť, že to bude mať negatívne následky, hlavne pre Spojené kráľovstvo, ale aj pre EÚ,” dodal.
Šefčovič v tejto súvislosti pripomenul, že už dnes krajiny ako Francúzsko, Belgicko a Holandsko zvyšujú počty colníkov. Doteraz prijali viac ako tisíc nových úradníkov, ktorí sa pripravujú na nový nápor povinností.
Európska komisia pristúpila k zverejneniu núdzových opatrení podľa Šefčoviča “na poslednú možnú chvíľu” a s ohľadom na dodržiavanie právnych lehôt, keď si niektoré úkony vyžadujú minimálne trojmesačné obdobie, aby ich mohol schváliť Európsky parlament. Dátum odchodu Británie z EÚ bol stanovený na 29. marca 2019.
“Bude veľa záležať od toho, v akej atmosfére sa rozídeme a ako budeme schopní spolupracovať po rozchode,” priznal Šefčovič. EÚ zatiaľ čaká, ako dopadne januárové hlasovanie v britskom parlamente, ak sa vôbec uskutoční, a potom bude mať Únia jasnejšie v tom, na aký scenár sa treba pripraviť.
.JPG)
