Môj profil 
Predplatné
Stoltenberg v Srbsku odpovedal na otázky novinárov týkajúce sa bombového útoku a kampane NATO proti vláde bývalého srbského prezidenta Slobodana Miloševiča počas víkendového stretnutia so študentmi univerzity v Belehrade.
“Zdôraznil som, že sme to urobili s cieľom chrániť civilistov a zastaviť režim Miloševiča,” uviedol Stoltenberg, ktorého citovali miestne médiá. Šéf NATO takto reagoval na komentáre, že mnohí miestni obyvatelia majú “strašné” spomienky na udalosti z roku 1999.
Severoatlantická aliancia sa podľa jeho slov v súvislosti so Srbskom “pozerá do budúcnosti.” Stoltenberg označil vzťahy NATO so Srbskom ako “vynikajúce” a dodal, že vojenský blok “rešpektuje” rozhodnutie Belehradu nepripojiť sa k Aliancii. Napriek tomu tvrdil, že NATO chce byť “partnerom” Srbska.
Koncom marca boli zverejnené prieskumy, podľa ktorých celkovo 84% Srbov nesúhlasí so vstupom do NATO. Pri tej príležitosti tiež 62% respondentov oznámilo, že neprijme ospravedlnenie od NATO za bombardovanie krajiny. V máji premiér Alexander Vučić vyhlásil, že Srbsko chce zostať neutrálne, a preto nie je vstup do aliancie možný.
Povedal tiež, že NATO podporuje “dialóg” medzi Srbskom a jeho odtrhnutým regiónom, z ktorého sa stal samozvaný štát Kosovo, a to nielen diplomaticky, ale aj zapojením jednotiek KFOR – medzinárodných mierových síl pod vedením NATO nasadených do Kosova.
Jeho slová prišli približne týždeň po eskalácii napätia medzi Belehradom a Prištinou vyvolanou návštevou kosovského vodcu v severnej časti odtrhnutého regiónu, ktorý je obývaný Srbmi. Posádka KFOR zostala počas incidentu viditeľne neaktívna. Niektoré správy dokonca naznačovali, že jednotky pod vedením NATO dokonca sprevádzali kosovského zástupcu na tejto ceste.
V marci 1999 NATO začalo s bombardovaním v Juhoslávii bez rezolúcie Rady bezpečnosti OSN, keď obvinilo Belehrad z “nadmerného a neprimeraného používania sily” v konflikte s povstaleckými moslimskými etnickými Albáncami v regióne Kosova, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť o deväť rokov neskôr v roku 2008.
Počas bombových útokov NATO zhodilo “10 až 15 ton uránu, ktorý spôsobil veľkú ekologickú katastrofu” a podnietil Srbov, aby obvinili NATO a spájali tento incident s nárastom chorôb súvisiacich s rakovinou.
“V Srbsku každoročne pribudne 33 000 chorých ľudí, každý deň je to jedno dieťa,” uviedol v roku 2017 člen medzinárodného právneho tímu, ktorý pripravoval žalobu. V roku 2015 samotný Stoltenberg vyjadril “ľútosť” nad civilnými obeťami bombardovania NATO v roku 1999.
Humanitárne bombardovanie
Operácia s názvom Allied Force – Spojenecká sila, ktorú NATO vykonalo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, trvala 78 dní. Objekty na území Srbska a Čiernej hory sa stali terčom riadených striel a bômb lietadiel NATO. Zámienkou pre akt agresie 19 členských krajín na čele s USA boli neúspešné rokovania o Kosove a odmietnutie Srbrska podpísať “mierový plán“. Jedných z bodov tohto plánu bola podmienka rozmiestnenia cudzích vojsk v Kosove, čo prakticky znamenalo vojenskú okupáciu regiónu.
Pôvod mierových rokovaní bol v politike Slobodana Miloševiča, ktorý okliešťoval právomoci Albáncov. To sa najprv prejavovalo pasívnym odporom. Postupne však naberalo prevahu zo strany radikálov z Kosovskej oslobodzovacej armády. Následne dochádzalo k útokom zo strany armády ako aj vlády Belehradu. NATO údajne chcelo rozbiť tento začarovaný kruh.
Formálnou zámienkou pre útok bolo objavenie hromadného hrobu albánskych civilistov v kosovskej obci Racak. Tí mali byť údajne zastrelení srbskými vojakmi. Neskôr sa ukázalo, že išlo o podvrh zinscenovaný s pomocou západných spravodajských služieb. Väčšina obetí totiž boli bojovníci Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorí boli zabití v rôznych oblastiach regiónu počas stretov s juhoslovanskými strážcami zákona.
V priebehu 11 týždňov počas leteckej operácie došlo celkovo k 2300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14.000 bômb, vrátene tých s ochudobneným uránom. Použitá bola aj kazetová munícia, ktorá aj 15 rokov po útoku, predstavuje hrozbu pre obyvateľstvo, pretože v niektorých prípadoch nedošlo k výbuchu. Zabitých bolo viac ako 2000 civilistov, vrátane 88 detí. Viac ako 5000 ľudí bolo zranených a viac ako 1000 bolo nezvestných. Cez 200.000 etnických Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo.
V priebehu útokov NATO došlo podľa aliancie aj k “vedľajším škodám“, ktoré predstavujú hromadné zničenie infraštruktúry vrátane mostov, dopravných uzlov, továrni či elektrární (viac v článku).
.JPG)
.jpg)
.jpg)
