Kardinál ocenil aj vedenie EÚ za menovanie Jána Figeľa za prvého mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu.
Viedenský arcibiskup ďalej povedal, že pápež František je svojím zasadzovaním sa za ľudské práva a pravý humanizmus ich „autentickým interpretom“. A to o to viac, že svoje vízie pre Európu nenavrhol iba z kresťanského – ba ani len iba z veriaceho – stanoviska, ako poznamenal Schönborn. František tak „urobil hlasom všetkých v Európe a súčasne tak urobil službu celému svetu“, ako povedal kardinál a citoval Donalda Tuska: „Aj predseda Rady Európy označil Františka ako pápeža nádeje pre nás všetkých“.
Vzhľadom na mnohé euroskeptické postoje aj v Cirkvi pápež jasne vyjadril, „že je úlohou Cirkvi spolupracovať na budovaní Európy“, ako zdôraznil kardinál. Pre Františka je neodlučiteľné s hlásaním Evanjelia poskytovať pomoc a útechu slabým a zraneným a zasadzovať sa za ľudské práva.
Zvlášť náboženská sloboda ako kľúčová súčasť ľudských práv je teraz na celom svete novým spôsobom ohrozená, ako povedal Schönborn. EÚ to spoznala a menovala mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu, čo je podľa kardinála „nie zdvorilé gesto voči pápežovi alebo Cirkvi“, ale „pripomienka politikom, akú výbušnú silu majú ľudské práva a s nimi náboženská sloboda“.
Slovák Ján Figeľ je v tejto situácii presne „tou správnou voľbou“, keďže je „Európanom prvej hodiny po prevrate“ a nerobí tajnosti z kresťanského základu svojej politiky, ako povedal Schönborn a pripomenul: „Bývalý predseda Kresťanskodemokratickej strany KDH a bývalý eurokomisár pre vzdelanie a kultúru sám zažil komunistické prenasledovanie z náboženských dôvodov, ako aj „nežnú revolúciu“ v r. 1989. „Tí ľudia, ktorí sa vtedy zasadzovali za náboženskú slobodu, dokázali neľudský systém pokojne priviesť k pádu.“
„Pokoj vo svete je možný iba vtedy, ak je zabezpečená aj náboženská sloboda a ak sa aj reálne žije,“ zdôraznil Schönborn: „Až správne pochopená náboženská sloboda umožňuje dialóg medzi kultúrami, vzájomnú integráciu a vyprodukovanie toho nového, čo pápež zdôraznil.“ Sprostredkovanie tohto postoja, ktorý vychádza z kresťansky žitého humanizmu, by bolo podľa kardinála „poslaním Európy pre svet, v ktorom na mnohých miestach niet náboženskej slobody“.