Scholz stráca nervy

❚❚

Berlín 16. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/DPA-Britta Pedersen)

 

Od začiatku septembra sa nemecký kancelár opäť aktivizoval na diplomatickom poli a začal hovoriť o mieri na Ukrajine a dialógu s Ruskom. A to je vo všeobecnosti prekvapujúce. Veď Olaf Scholz je takmer jedným z hlavných „jastrabov“ v boji proti Rusku. Okrem rakiet Taurus, ktorých dodávky Nemecko neriskuje z obavy pred eskaláciou, Nemecko poskytlo Ukrajine viac než štedrú pomoc – od systémov protivzdušnej obrany Iris až po tanky Leopard, píše Kamran Basanov v ruských novinách Vzgljad

Olaf Scholz
Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz

Nemecko je na zozname sponzorov Ukrajiny pred Britániou a Francúzskom, hoci práve Londýn najviac podnecuje Kyjev k eskalácii a Emmanuel Macron ešte nedávno pohrozil vyslaním jednotiek NATO na ukrajinský front. V čase, keď si západné spoločenstvo uvedomovalo, že protiofenzíva ukrajinských ozbrojených síl zlyhala, Rusko prevzalo iniciatívu, americký Kongres hrozil, že neschváli ďalšie tranže, a Európe dochádzali voľné zbrane, sa Scholz postavil za Ukrajinu.

.

Áno, aj Scholz v máji priznal, že Nemecko už dosiahlo svoje limity. Celková suma pomoci pre Ukrajinu predstavovala 28 miliárd EUR, pričom ďalších 7 miliárd EUR bolo vyčlenených na rok 2024, ktoré ešte neboli v plnej výške čerpané. Berlín však „poskytne pomoc v takej výške, aká bude potrebná“, ubezpečil šéf nemeckej vlády.

Hoci celý rok 2024 prebiehal aktívny proces vypracovávania diplomatických ciest a viaceré krajiny – Švajčiarsko, Dánsko, Čína, India, Brazília, Turecko a Saudská Arábia – ponúkli svoje mierové plány, Scholz sa snažil vyhnúť akýmkoľvek hlasným frázam o mieri. Nepopieral ukončenie vojny ako cieľ, ale na rozdiel od krajín „globálnej väčšiny“ sa nijako nesnažil upokojiť Rusko. Žiadny náznak územného kompromisu, ktorý naznačili Trump, Musk a pápež. A už vôbec žiadne iniciatívy pozvať Rusko na rokovania alebo obnoviť kontakty s Kremľom. Iba raz v zime pripustil komunikáciu s Putinom, a to preto, že sa ho na to pýtali a on nemohol pred svojimi voličmi vystupovať ako jastrab.

.

Vo všetkých ostatných vystúpeniach sa však Scholz snažil ukázať svaly. Pri návšteve Josepha Bidena kritizoval rozhovor ruského lídra s novinárom Tuckerom Carlsonom. Zrejme preto, aby lídrovi NATO ešte viac demonštroval, že Berlín nesklamal, ale je pripravený byť v predvoji boja proti Rusku.

Po návrate z Washingtonu kancelár na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii hovorila o hrozbe pre NATO zo strany Ruska. Tam v Mníchove pripomenul 100 miliárd eur vyčlenených na posilnenie Bundeswehru a prisľúbil, že na júlovom samite NATO Nemecko ukáže, ako veľmi prispieva k obrane aliancie. Na posilnenie imidžu obrancu NATO začal Scholz na jar s presunom päťtisíc nemeckých vojakov do Litvy. Pokiaľ ide o mier na Ukrajine, za podmienku začatia rokovaní označil stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia.

A tu prichádza blesk z jasného neba. V prvých dňoch jesene Scholz a jeho pomocníci vydali hneď tri vyhlásenia, ktorými demonštrovali pripravenosť na mier. Dňa 8. septembra v rozhovore pre ZDF kancelár povedal, že „nastal okamih na diskusiu o tom, ako urýchliť ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine“. Zároveň uviedol, že „nemecké orgány urobia všetko pre to, aby sa v prípade zničenia plynovodu Nord Stream nič nezatajilo a aby boli zodpovední potrestaní“. Nasledujúci deň vystúpil hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. Povedal, že Scholz by neváhal telefonovať s Vladimirom Putinom, ak by si myslel, že na to je vhodná chvíľa. A súdiac podľa jeho ďalších slov, tá chvíľa je práve správna: „všade na svete panuje pocit“, že konflikt na Ukrajine sa musí čo najskôr skončiť. A najzaujímavejšie je, že podľa Scholza by sa rokovania mali viesť medzi Kyjevom a Moskvou a Nemecko môže zohrávať len podpornú úlohu.

 

O ďalšie dva dni neskôr už sám Scholz hovoril o diplomacii. Podľa neho by sa mala uskutočniť mierová konferencia o Ukrajine, ale nevyhnutne za účasti Ruska. „A zopakujem to ešte raz. Toto je moment, toto je čas, keď musíme preskúmať, aké možnosti existujú. …Potrebujeme ďalšiu mierovú konferenciu – a Rusko musí byť pri rokovacom stole,“ povedal Scholz v Bundestagu. „To je úloha, ktorej musíme teraz čeliť, zistiť, čo sa deje,“ dodal. Aby sa ubezpečil, že bol správne pochopený, kancelár okamžite upresnil, že mier sa musí uskutočniť v rámci územnej celistvosti Ukrajiny, nesmie byť nanútený alebo dosiahnutý kapituláciou.

.

Po masívnych dodávkach zbraní Nemeckom na Ukrajinu, Scholzovej zostrenej rétorike a odmietaní myšlienky rokovaní sa posledné udalosti vymykajú bežnej logike. Ak sa však pozrieme na fakty a predpokladáme, že v Scholzovej politike nie vždy prevažuje idealizmus nad pragmatizmom, zmena nemeckej zahraničnej politiky je pochopiteľná.

Po prvé, Scholzove posolstvá sú určené predovšetkým domácej verejnosti. Nespokojnosť nemeckého obyvateľstva s hospodárskou situáciou rastie. Inflácia a klesajúca produkcia sú dôsledkom sankcií proti ruskej energetike, globálnej konfrontácie a zvýšených vojenských výdavkov na Ukrajinu, spojencov a Bundeswehr. Vzhľadom na to, že USA a Veľká Británia začínajú dodávať Ukrajine rakety dlhého doletu, zvyšuje sa riziko jadrovej eskalácie a zatiahnutia Nemecka do ďalšej vojny, čo ostro vnímajú aj nemeckí voliči. V dôsledku toho strany Scholza a jeho partnerov v „semaforovej koalícii“ neuspeli vo voľbách do krajinských snemov v Sasku a Durínsku, keď prehrali s Alternatívou pre Nemecko, Úniou Sarah Wagenknechtovej a Ľavicou.

Po druhé, tie isté obavy zo stretu s Ruskom desia nielen bežných Nemcov, ale aj úrady. Scholz pri každej príležitosti opakuje, že „nie sme vo vojne s Ruskom“, a v roku 2023 vláda prinútila „zelenú“ ministerku zahraničných vecí Annalenu Berbockovú, aby sa ospravedlnila za reči o vojne s Moskvou. Nemecko sa pripravuje na potenciálny stret a nemecké spravodajské služby už teraz strašia ruskou inváziou do Pobaltia a Poľska v priebehu niekoľkých rokov. Scholz však nechce umelo vytvárať zámienku na čelný stret. Útok AFU v Kurskej oblasti a diskusia NATO o povolení Kyjevu na údery dlhého dosahu proti Rusku zvyšujú úroveň eskalácie.

Po tretie, spúšťačom mieru môže byť očakávanie novembrových prezidentských volieb v USA. Šance demokratov sa po odvolaní Joea Bidena zvýšili. Na poslednej debate Kamala Harrisová takmer prekonala Donalda Trumpa. Napriek tomu riziko Trumpovho znovuzvolenia vo svetle zjavných vnútorných a vonkajších zlyhaní Bieleho domu (Ukrajina, Gaza) zostáva vysoké. Scholz na konferencii v Mníchove povedal, že Európa musí sama premýšľať o svojej bezpečnosti bez ohľadu na to, kto zvíťazí vo Washingtone. Takže ani Harrisovej víťazstvo nezbaví Nemecko všetkých hrozieb, ktoré predstavuje pokračujúca vojna na Ukrajine.

Samozrejme, Scholz si neželá mier, v ktorom by Ukrajinu rozmetali ruské vojská. A to hovorí nahlas: „Mier… musí byť spravodlivý, nie nanútený alebo dosiahnutý kapituláciou.“ Ale ak si má vybrať medzi jadrovou vojnou a zlým mierom, vyberie si to druhé. Takže skôr, ako situácia dosiahne bod varu, keď USA stále otáľajú s povolením úderov hlboko na ruské územie, kancelár poháňa Západ a zvyšok sveta k diplomacii.

.

 

Samotné Nemecko je ako sprostredkovateľ bezmocné. V apríli Scholz, podobne ako viacerí ďalší európski lídri, odcestoval za Si Ťin-pchingom a požiadal ho, aby Rusku nepomáhal a vyvíjal naň tlak. Táto stávka nevyšla. Teraz Scholz tvrdí, že konflikt je potrebné vyriešiť prizvaním Ruska na rokovania. Ako sprostredkovatelia by mohli vystupovať viaceré krajiny. V septembrovom prejave v Bundestagu kancelár poznamenal, že Berlín podnikol mnohé kroky na usporiadanie mierových konferencií v Dánsku, Saudskej Arábii, na Malte a vo Švajčiarsku. Teraz EÚ diskutuje o usporiadaní novej konferencie, keďže tá švajčiarska sa ukázala ako neúspešná. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani podporil kandidatúru Saudskej Arábie.

Ak sa nemecká vláda kedysi domnievala, že nátlak treba vyvíjať len na Rusko, po Kursku je tu požiadavka aj voči Ukrajine. Nie náhodou si teraz nemeckí vyšetrovatelia spomenuli na vyhodenie Nord Streamov do vzduchu a nemecká generálna prokuratúra vydala zatykač na Ukrajinca Vladimira Žuravľova. A nie je náhoda, že Scholz v spomínanom rozhovore pre ZDF, v ktorom po dlhom mlčaní hovoril o mieri, prisľúbil, že „nemecké orgány urobia všetko pre to, aby sa v prípade výbuchu Nord Streams nič neutajilo a aby boli zodpovední potrestaní“.

Skrátka, bez ohľadu na to, kedy a kde sa nakoniec uskutoční konferencia, na ktorej sa zástupcovia Ukrajiny a Ruska po prvý raz od Istanbulu stretnú tvárou v tvár, Scholz sa na to veľmi spolieha.

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ


Pošlite nám tip
.
.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.




NAŽIVO

Včera 20:16

Švédsky výrobca batérií pre elektromobily Northvolt vo štvrtok uviedol, že požiadal súd v USA o ochranu pred veriteľmi, aby reštrukturalizoval svoj dlh a zreorganizoval svoje podnikanie.

Včera 20:16

Americký republikánsky politik Matt Gaetz stiahol vo štvrtok svoju kandidatúru na ministra spravodlivosti vo vláde novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa. Súvisí to s nesúhlasom republikánov v Senáte, ktorých podporu by potreboval na potvrdenie vo funkcii.

Včera 19:56

Poľsko patrí medzi členské štáty EÚ, ktoré prijímajú “osvedčené postupy” na uľahčenie prístupu ukrajinských detí k vzdelaniu. Uvádza sa to v správe, ktorú v stredu zverejnila Rada Európy (RE). Rada naznačila, že deti vysídlené pre konflikt na Ukrajine potrebujú udržateľné dlhodobé riešenia.

Včera 19:51

Tržby skupiny Kofola ČeskoSlovensko vzrástli v treťom kvartáli o 33 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka a dosiahli tak úroveň viac ako 136 miliónov eur. Darilo sa pritom všetkým pilierom skupiny vrátane novozačlenených pivovarov, informovali vo štvrtok predstavitelia spoločnosti.

Včera 19:51

Popredný ukazovateľ vývoja americkej ekonomiky v októbri 2024 klesol. A o niečo viac, ako sa očakávalo. Ukázal to vo štvrtok najnovší prieskum inštitútu Conference Board.

Včera 19:41

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan vo štvrtok vyzval členské štáty ICC aj ostatné krajiny na uplatňovanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta a vodcu ozbrojeného krídla palestínskeho hnutia Hamas Muhammada Dajfa. Súd vydal zatykače pre podozrenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Karim Khan
Na snímke prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan
Včera 19:39

Rusko považuje zastavenie dodávok plynu do Rakúska za úplne opodstatnené. Uviedlo to vo štvrtok ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z DPA.

“Nemáme v úmysle zapojiť sa do charity v tomto prípade,” povedala hovorkyňa ministerstva Maria Zacharovová podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.

Včera 19:27

Vlaňajšia korunovácia britského kráľa Karola III. a kráľovnej Kamily stála 72 miliónov libier (86,4 milióna eur), uvádza sa vo štvrtkovej vládnej správe, pričom náklady na túto udalosť boli o polovicu nižšie ako náklady na pohreb kráľovnej Alžbety II. v roku 2022.

Včera 19:26

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková kritizovala úroveň dodržiavania ľudských práv v Azerbajdžane. Urobila tak pri návšteve na klimatickej konferencii COP29 v azerbajdžanskej metropole Baku.

Včera 19:26

Dánska armáda vo štvrtok potvrdila, že monitoruje čínsku loď na sypaný náklad v tej oblasti Baltského mora, kde sa v uplynulých dňoch pretrhli dva podmorské káble.

Včera 18:50

Európska únia (EÚ) by sa mala snažiť o konštruktívnu spoluprácu v oblasti obchodu s nastupujúcou administratívou novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. Ale musí byť tiež pripravená zasiahnuť koordinovaným spôsobom, ak Spojené štáty zavedú nové clá na dovoz z 27-členného európskeho bloku. Zhodli sa na tom vo štvrtok európski ministri obchodu.

Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.

NAJNOVŠIE










NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

.

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na videosnímke, ktorú vydali v stredu 20. novembra 2024, lev na medzinárodnom letisku v Pchjongjangu

Autor: TASR/AP-Moscow Zoo official telegram channel via AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

.

Video

.

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Viktor Pondělík

Erik Majercak

Marek Brna

Milan Šupa

Ivan Štubňa

.
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali