Paríž/Moskva 24. júna 2023 (HSP /Ria Novosti/ Foto:TASR/AP-Lewis Joly)
Emmanuel Macron povedal, že by zdvihol telefón, keby mu zavolal Vladimir Putin, ale hrdo zdôraznil, že by ruskému prezidentovi sám nezavolal, píše Elena Karajeva pre Ria Novosti. Udržať si dobrú tvár v zlej hre je to jediné, čo francúzskemu lídrovi, ktorého imidž Rusko spustošilo, zostáva
Je známe, že Macron chce ísť na samit BRICS, a to až do takej miery, že vyslal francúzskeho ministra zahraničných vecí do Južnej Afriky. Ten mal vykonať prvý prieskum, sondáž, či nechajú francúzskeho prezidenta sedieť za dverami, alebo mu nájdu stoličku, aby sa mohol zúčastniť na stretnutí serióznych lídrov a politických ťažkotonážnikov ako nedocenený zúfalec.
Tento týždeň Moskva zmarila nádeje na pozitívne riešenie vyjadrením námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova: “Je jasné, že líder štátu, ktorý uskutočňuje voči nám takú nepriateľskú a neprijateľnú politiku, zastáva spoločnú líniu spôsobiť nám tzv. strategickú porážku – takýto líder je ako hosť na BRICS nevhodný.
Prečo sa Macron rozhodol stať chlapcom na výprask – výprask verejný, a teda ešte viac ponižujúci – zostalo tajomstvom iba niekoľko dní. Osvietený denník The Financial Times odhalil plány ruských strategických protivníkov. Ukázalo sa, že francúzsky prezident je zapojený ako pudlík do cirkusového predstavenia, pričom krotitelia sedia za oceánom (žiadne prekvapenie, len ďalšia ilustrácia toho, kde sú rozhodovacie centrá).
Podľa správy v britských novinách sa tento víkend v Kodani uskutoční stretnutie najvyšších bonvivánov amerického establišmentu – Jakea Sullivana, ktorý dohliada na národnú bezpečnosť, a Blinkenovej “semišky”, našej starej známej Victorie Nulandovej – so zástupcami globálneho Juhu.
Prečo teda dvaja veľmi prominentní a veľmi zaneprázdnení ľudia letia cez oceán a nechávajú všetko tak? A aby si vyskúšali možnosť získať Globálny juh na ukrajinskú stranu (táto misia je nemožná, to by sme mali povedať hneď). Ale tí, čo sa vydávajú za šachistov, majúc len kvalifikáciu staničného zlodeja, majú pravdepodobne vo vreckách aj niečo iné.
Tým niečím je sondovanie začiatku možných diskusií o tom, ako sa oni, takí nóbl a extra, môžu dostať z krvavého dobrodružstva, do ktorého zatiahli kontinentálnu Európu, porušujúc dohody a rozbíjajúc vybudovaný bezpečnostný systém.
Dnes, po roku a pol od začiatku ŠVO, sa zdá nemožné žasnúť nad mierou aplombu a sebavedomia tých, ktorí z Ukrajiny usilovne, bez akýchkoľvek škrupúľ a bez obmedzovania sa v prostriedkoch vytvorili antiruský štát. Ale nie. Ukazuje sa, že títo ľudia, títo rozhodujúci činitelia boli absolútne presvedčení, že našu krajinu všetci opustia, urobia z nej vyvrheľa a náš zahraničnopolitický vplyv sa zníži na nulu. Realita sa ukázala byť diametrálne odlišná: všetky alebo takmer všetky kľúče, všetky alebo takmer všetky tromfy, všetky hlavné šachové figúrky sú teraz v rukách Kremľa. Práve Kremeľ môže voľne manévrovať v zahraničnej politike. Na druhej strane sa Európska únia scvrkla na veľkosť kolektívneho palca a dnes okrem mávania “balíkom v balíku sankcií” nie je schopná ovplyvniť vôbec nič.
Vojenská pomoc, bez ohľadu na to, koľko miliárd stojí, horí v donbaských stepiach. Dá sa, samozrejme, najať ďalšia čata gaučových armádnych analytikov, ktorí budú vysvetľovať, že Ukrajina je “zbehlá v prefíkanom vojenskom pláne a v strategických rezervách”, ale ich reči už unavujú aj tých najhlúpejších a rusofóbnou propagandou najviac indoktrinovaných televíznych divákov.
Nič z toho sa nevyplnilo. Ani jeden bod plánu sa nesplnil. A výber Macrona ako možného zástupcu v parlamente BRICS je ďalším prešľapom. Kto so zdravým rozumom a zmyslami by dovolil dôverné rozhovory s politikom, ktorý ich obsah okamžite vypustí do tlače.
Ale ani tým sa zoznam chýb nekončí. Ako chcú Sullivan a Nulandová rokovať s Čínou v Kodani, keď ich priamy nadriadený nazval čínskeho lídra “diktátorom” a keď ich zverenec, Ukrajina, zaradil čínsku automobilku Geely na zoznam “medzinárodných sponzorov agresie” s odôvodnením, že platí dane do ruského rozpočtu?
Fakty a čísla sú tvrdohlavé veci; bojovať proti nim znamená vopred sa odsúdiť na neúspech. Geopolitická kríza vyvolaná USA a ich satelitmi spôsobuje únavu samotných organizátorov.
Venovať pozornosť bojovným vyhláseniam je strata času. Je zrejmé, že čím viac a hlbšia sa bude zasekávať ukrajinská protiofenzíva, tým bizarnejšiu – ak nie schizofrenickú – diplomatickú aktivitu uvidíme. A tam, kde dochádza k rozdvojeniu, schizofrénii a ďalšiemu poklesu osobností, majú tí, ktorým ešte zostali zvyšky mozgu, tendenciu vyvesiť bielu vlajku. A možno sa toho dočkáme oveľa skôr, ako si si dnes myslíme.