Moskva/Petrohrad 21. januára 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)
Nový satirický film odohrávajúci sa počas blokády Leningradu je ďalšou snímkou, ktorá v Rusku vyvoláva polemiku. Informovala v pondelok agentúra AFP
Filmami, ktoré v posledných rokoch vyvolali v Rusku škandál, boli snímky Matilda o ľúbostnom vzťahu cára Mikuláša II. s balerínou Matildou Kšesinskou, a britská čierna komédia Smrť Stalina, ktorý sa sústreďuje na udalosti nasledujúce po smrti diktátora Josifa Stalina.
Dej filmu Sviatok (po rusky Prazdnik) sa odohráva 31. decembra 1941 na predmestí obliehaného Leningradu, kde sa v dome rodiny Voskresenských schádza šesť ľudí, aby spoločne vítali nový rok.
Voskresenskovci patria k tej vrstve sovietskej spoločnosti, ktorá sa tešila “osobitnému štatútu”, takže na ich sviatočnom stole sú “kurčatá i šampanské”. V obkľúčenom meste pritom ľudia dostávali na prídel 125 gramov chleba na deň. Rodina preto musí vysvetliť nečakaným hosťom svojich detí, ako sa jej podarilo nachystať takú bohatú hostinu.
Slávnostná premiéra filmu Sviatok sa mala konať 31. decembra 2018, ale po výbuchu v bytovom dome v Magnitogorsku bola odložená na neurčito.
Krasovskij však film od 3. januára sprístupnil na kanále YouTube s tým, že každý divák mohol za jeho sledovanie zaplatiť sumu podľa vlastného uváženie. Doteraz sa vyzbieralo v prepočte 46.000 eur, čo sú podľa Krasovského takmer celé náklady na výrobu tohto film.
Počas uplynulého víkendu bol však link na film na istý čas zablokovaný.
Krasovskij neskôr na Facebooku informoval, že film je opäť dostupný, ale v horšej kvalite.
Zablokovanie linku na film nikto oficiálne nevysvetlil, uviedol režisér. Pre Interfax však tiež Krasovskij dodal, že “kurátor” YouTube mu vysvetlil, že po tom, ako film videlo viac ako milión ľudí, došlo k “systémovej chybe” a link sa zneprístupnil.
Krasovského film zožal kritiku ešte pred tým, ako sa vôbec objavil na kanále YouTube. Nevôľu vyvolal samotný námet, ktorý kritizovali poslanci ruského parlamentu, úradníci ministerstva kultúry a dozorných orgánov, pričom – ako poznamenala rozhlasová stanica Echo Moskvy – s kritikou prišli ešte pred tým, ako film vôbec videli.
Za sporný ho považujú aj ľudia, ktorí blokádu Leningradu prežili. “Ja si jednoducho nedokážem predstaviť, že by mohla byť komédia o blokáde,” uviedla podľa AFP jedna z preživších.
Nikita Lomagin, historik z Európskej univerzity v Petrohrade, ktorý skúma obliehanie mesta počas druhej svetovej vojny, pre AFP uviedol, že Krasovského film obsahuje “množstvo historických nezrovnalostí”.
Uznal však, že “je pravda, že počas obliehania Leningradu existovala hierarchia na distribúciu potravín”. Dodal však, že “táto téma potrebuje korektnú analýzu, ktorá rešpektuje zložitosť problému, a nie takúto ľahkú provokáciu.”
Krasovskij, ktorý je nositeľom prestížnej filmovej ceny Oscar, pre agentúru AFP uviedol, že film nakrútil, aby poukázal na nerovnosť a nespravodlivosť v súčasnom Rusku, nie na obliehanie Leningradu.
“Je to príbeh o ľuďoch, ktorí v najťažších časoch dokázali žiť lepšie ako ktokoľvek iný,” uviedol Krasovskij.
Dodal, že takíto ľudia “existovali vtedy, existujú aj teraz a v Rusku, nanešťastie, budú existovať vždy. Aby sme to nejako zmenili, natočili sme tento film.”
Krasovskij dokonca informoval, že od nemenovaného vládneho predstaviteľa dostal dokonca ponuku, že mu zaplatí, ak zničí originál filmu.
Ruské ministerstvo kultúry medzičasom uviedlo, že posúdi žiadosť o uvedenie filmu do distribúcie, ak bude podaná. Obsahom filmu sa začala zaoberať aj ruská prokuratúra.
Podľa agentúry Interfax režiséra Krasovského predvolali na políciu. Vypovedať má pred vyšetrovateľmi ekonomickej trestnej činnosti a korupcie v Moskve. Presná príčina jeho predvolania nie je známa. Financie na film štáb získal formou crowdfundingu.
Leningradská blokáda, ktorá trvala od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944, je v Rusku mimoriadne citlivou témou.
Blokáda Leningradu bola operáciou nemeckých vojsk pod názvom Polárna žiara. Za následok mala obrovské množstvo obetí, najmä medzi civilným obyvateľstvom. V dôsledku obkľúčenia zomrelo od hladu v obliehanom meste 650.000-800.000 civilistov. Boje rôznej intenzity trvali od 8. septembra 1941 do úplného prerušenia blokády mesta 18. januára 1944. Neschopnosť nacistických vojsk obsadiť Leningrad a podcenenie síl nepriateľa na tomto úseku frontu boli jedným z veľkých neúspechov operácie Barbarossa a významne sa podieľali na strategickej porážke nemeckých vojsk na východnom fronte.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
