Podľa Satanovského Kurdi už utiekli z Afrínu a rozhodli sa prejsť k taktike partizánskej vojny. Ich kroky sú podľa Satanovského logické, pretože nemá z kurdského pohľadu žiaden význam bojovať v pouličných bojoch proti tureckej presile a strácať tak zbytočne životy svojich bojovníkov. Kurdi sa teda pripravujú na bleskové prepady tureckých jednotiek a budú proti Turkom bojovať v hornatom teréne na severe Sýrie. Partizánska taktika umožní Kurdom dosiahnuť u Turkov vysoké straty, pričom kurdské straty budú podstatne menšie.
Diverzné akcie proti podstatne silnejšej americkej armáde v Afganistane a Iraku úspešne používali aj miestne skupiny odporu. Dokonca útoky v Afganistane boli natoľko silné, že americká armáda z Afganistanu utiekla, v boji proti teroristom pokračujú americké žoldnierske zoskupenia, ktoré sa spoliehajú na americkú leteckú podporu. Americký vplyv však končí na hraniciach Kábulu a iných väčších miest, ostatné oblasti ovládajú miestni poľní velitelia, ktorých sporadicky bombarduje americké letectvo.
Turkom podľa Satanovského teda hrozia útoky kurdských partizánskych skupín. Ankara je rozhodnutá nepripustiť vznik samostatného kurdského štátu a Kurdov z YPG či SDF považuje za teroristov. Turci sú rozhodnutí kurdské štátoprávne aktivity utopiť v krvi.