Kazaň 25. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Maxim Shipenkov, Pool Photo via AP)
Samit BRICS v Kazani, na ktorom sa zúčastnili nielen zástupcovia deviatich členov BRICS, ale aj viac ako 30 ďalších štátov a generálny tajomník OSN, vyvolal zmiešané reakcie
Na jednej strane sa samotný fakt, že sa samit konal v Rusku, ako aj veľký počet delegácií na ňom, v médiách vnímal ako dôkaz toho, že pokusy západných krajín izolovať Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu viedli väčšinou k jeho izolácii len od samotného Západu a ním kontrolovaných inštitúcií.
Západ a Ukrajina zároveň zdôrazňujú, že Rusku sa v rámci BRICS nedarí vytvoriť dominantnú líniu konfrontácie so západnými krajinami. Konštatuje sa, že niektoré štáty združenia (najmä India a Brazília) sa proti tomu ostro stavajú. Pozornosť sa upriamuje aj na pomerne krátky a všeobecný odsek vo vyhlásení samitu týkajúci sa vojny na Ukrajine.
Príznačné je, že sám Putin na záverečnej tlačovej konferencii zdôraznil, že BRICS nevznikol na to, aby nahradil existujúce medzinárodné inštitúcie, a téma nového medzinárodného systému zúčtovania v rámci združenia (ktorá sa spomína v záverečnom vyhlásení) presadzovaná Ruskom nie je alternatívou k systému SWIFT, ktorý samotné Rusko nemôže v plnej miere využívať kvôli západným sankciám. Okrem toho uviedol, že Rusko bude „riešiť svoje vlastné problémy“ bez toho, aby do toho zaťahovalo partnerov z BRICS.
Samotný duch vyhlásenia samitu však napriek tomu znel skôr „protizápadne“. Spomínali sa v ňom výhody „multipolárneho sveta“, odsudzovali sa sankcie a vyzývalo sa na väčšie zastúpenie nezápadných krajín v medzinárodných organizáciách, ako je MMF. To znamená, že v tomto ohľade sa BRICS v skutočnosti nepostavil ako alternatíva k existujúcim inštitúciám, ale uprednostnil len „kontrolný vplyv“ Západu v týchto inštitúciách.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, hlavným výsledkom samitu bolo, že Kremeľ sa skutočne solidarizoval s mierovou iniciatívou predloženou Čínou a Brazíliou, ktorá predpokladá skoré ukončenie vojny na frontovej línii. V predvečer samitu sa objavili pochybnosti o postoji Kremľa, keďže táto iniciatíva je vlastne v rozpore s Putinovými podmienkami ukončenia vojny z júna 2024, ktoré okrem iného obsahovali požiadavku stiahnutia ukrajinských vojsk zo štyroch regiónov, a nie zastavenie bojov pozdĺž frontovej línie.
Samotný Putin aj iní ruskí predstavitelia sa však o pekinsko-brazílskom projekte vyjadrili priaznivo a uviedli, že by sa mohol stať základom pre mierové rokovania. Putin tiež vyjadril ochotu vstúpiť do takýchto rozhovorov, pričom uviedol, že Zelenskyj to odmieta.
Zatiaľ nie je jasné, či je to dôkazom skutočnej zmeny ruského postoja k podmienkam ukončenia vojny a stiahnutia požiadaviek na stiahnutie vojsk zo štyroch regiónov, alebo ide o diplomatický manéver Moskvy, ktorá predpokladá, že Zelenskyj čínsko-brazílsku iniciatívu aj tak neprijme, a preto ju možno podporiť s cieľom posilniť vzťahy v rámci BRICS a ukázať, že táto skupina je v otázke vojny na Ukrajine „jednotným frontom“.
Pripomenieme, že Kyjev ostro kritizoval brazílsko-čínsku iniciatívu a odmietol akékoľvek možnosti ukončenia vojny, ktoré by zachovali kontrolu Ruska nad časťou ukrajinského územia.
A na tomto pozadí vyhlásenia Moskvy o podpore iniciatívy posilňujú jej pozíciu medzi najväčšími krajinami globálneho Juhu (z ktorých väčšina je tiež za skoré ukončenie vojny), a preto ešte viac sťažujú ukrajinským orgánom a Západu riešenie už aj tak náročnej, ale strategicky dôležitej úlohy „pritiahnuť“ partnerov Ruska z BRICS na svoju stranu s cieľom zorganizovať spoločný tlak na Moskvu.
Vzhľadom na to, že Putin podporuje čínsko-brazílsku iniciatívu a Zelenskyj ju odmieta, bude mimoriadne ťažké túto úlohu splniť.
Prečítajte si tiež:
- Signály svetových lídrov zo samitu BRICS
- Rusko sa stalo určujúcim hráčom v oblasti medzinárodných vzťahov – dôkazom je Kazaň
- To najdôležitejšie z ustanovenia Kazanskej deklarácie krajín BRICS
15.3°C
Pondelok 
Utorok 
Nedeľa 
Utorok 
.jpg)
.jpg)
