Na 15. samit BRICS v Johannesburgu, ktorý sa začne 22. augusta, je pozvaných šesťdesiat krajín.  Tretina z nich sa chce pripojiť k bloku rozvíjajúcich sa ekonomík pod vedením Číny, ktorá dúfa, že nová mocnosť zhromaždí dostatok sily a kapitálu, aby mohla spochybniť globálny status quo pod vedením G7. Na druhej strane India by BRICS radšej videla ako domovinu nezaradených, čo komplikuje vnútornú dynamiku skupiny. Čo hlavné teda možno očakávať od Juhoafrickej republiky počas nasledujúcich dvoch dní?

Čo je BRICS?

Termín “BRIC” vymyslel americký ekonóm Jim O’Neill v roku 2001 – ako skratku pre Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu – na označenie najväčších rozvíjajúcich sa trhov, a teda najatraktívnejších investičných destinácií. Tieto štyri krajiny sa rozhodli formalizovať svoje vzťahy v roku 2006 a od roku 2009 každoročne organizujú samity. Počas tretieho samitu v roku 2011 sa Južná Afrika formálne stala piatym členom v rámci prvého a zatiaľ posledného rozšírenia, čím sa názov skupiny zmenil na dnes dobre známy BRICS.

BRICS sa často prezentuje ako akási anti-NATO alebo anti-Západná sila vo svete, čo je určite súčasťou jej širokospektrálnych vízií, ale je dôležité poznamenať niekoľko výhrad. Po prvé, BRICS je ekonomické fórum bez vojenského aspektu, ktoré sa najviac podobá skupine G7 vyspelých západných ekonomík (pozostávajúcej z USA, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Kanady a EÚ).

Zatiaľ čo v roku 1992 krajiny G7 disponovali 45,8 % svetového HDP (upraveného podľa parity kúpnej sily), teda takmer trojnásobkom vtedajších 16,5 % HDP krajín BRICS, v minulom roku ich podiel klesol na 30,3 %, pričom BRICS sa dostal na čelo s 31,7 % – najmä vďaka obrovskej čínskej ekonomike. Nominálne však G7 stále vedie s kombinovaným HDP 46 biliónov USD v porovnaní s 27,7 bilióna USD BRIC.

Okrem toho, zatiaľ čo G7 je jednotná v snahe presadzovať svoj preferovaný politický a ideologický svetonázor, ktorý sa sústreďuje na liberálne a demokratické hodnoty, BRICS nemá rovnaký vnútorný konsenzus. Autokratické politické systémy v Číne a Rusku sú vo všeobecnosti negatívne vnímané tromi demokratickými krajinami skupiny, ktoré vytvorili aj svoj vlastný samostatný blok – Fórum pre dialóg IBSA – pomenovaný podobným spôsobom.

Konkurenčné vízie

Základné rozdiely v rámci súčasného BRICS sa netýkajú len preferovaných foriem riadenia a súvisiacich hodnôt, ale aj toho, ako si každý člen predstavuje budúcu úlohu, ktorú by mal jeho blok zohrávať v globálnej politike. Rozpory sa prejavujú najmä medzi dvoma ťažkými váhami, Čínou a Indiou, ktoré majú výrazne odlišné prístupy k rokovaniam s G7 a Západom vo všeobecnosti.

Naí Dillí vidí BRICS ako hlavného sprostredkovateľa spolupráce medzi rozvojovými krajinami v budúcnosti (s osobitnou pozornosťou venovanou odvráteniu škodlivých účinkov klimatických zmien), ako aj ako nástroj na hľadanie a presadzovanie spôsobov reformy medzinárodného hospodárskeho a finančného systému, ktorý by lepšie vyhovoval tretiemu svetu – to všetko pri priateľskom a konštruktívnom dialógu s krajinami G7. Stručne povedané, zamerať sa na mierový hospodársky rast a nezasahovať do čínsko-amerického boja o globálnu hegemóniu. Nie je preto prekvapením, že indický prezident Módí sa zúčastnil na poslednom samite G7 ako hosť, ktorý zohral úlohu spojovníka medzi Východom a Západom.

Na druhej strane Peking má v hlave iný plán. Podľa čínskej vízie by sa BRICS postupne vyvinul na ďalšie miesto jej protiamerického pôsobenia, ako aj na protiváhu – teda priameho vyzývateľa – hospodárskej dominancie G7. Prostredníctvom BRICS sa Čína snaží ponúknuť tretiemu svetu alternatívu k USA, MMF, doláru a dokonca aj k Bretton Woods, ako aj k samotnej liberálnej demokracii. Zapletenie sa do geopolitiky by však mohlo ľahko ohroziť schopnosť BRICS účinne poskytovať tak potrebnú pomoc, ktorú rozvojové krajiny v rámci členstva hľadajú.

Cesta k rozšíreniu

Prirodzene, ani jedna z týchto vízií sa neuskutočnila zo dňa na deň. India má zatiaľ dostatočnú váhu na to, aby vyvážila potenciálne nebezpečné ambície Číny v rámci skupiny. Tu však prichádza na rad rozšírenie. Tohtoročný samit sa stáva výnimočným, pretože by mohol byť prvým, na ktorom budúci členovia dostanú oficiálnu pozvánku na vstup do bloku od roku 2010.

Čína aj India sú za prijatie nových členských štátov, a tým aj za zvýšenie globálneho vplyvu BRICS, ale zatiaľ čo Čína chce čo najviac členov a čo najskôr, India je opatrnejšia, keď ide o prijatie mnohých (predovšetkým afrických) krajín, ktoré sú už v zadnom vrecku Pekingu. Okrem rekalibrácie vnútornej mocenskej dynamiky skupiny by príliš veľké a príliš náhle rozšírenie mohlo tiež oslabiť jej operačnú štruktúru, čo by ju urobilo neefektívnou, keďže sa snaží dosiahnuť konsenzus.

Komentáre úradníkov pred samitom jasne naznačili rastúce napätie v skupine, pokiaľ ide o výsledok rozšírenia. “Ak rozšírime BRICS tak, aby tvoril podobný podiel na svetovom HDP ako G7, potom náš spoločný hlas vo svete zosilnie,” povedal jeden z čínskych predstaviteľov pre Financial Times, pričom uviedol hlavný cieľ Pekingu: stať sa koalíciou proti G7.

Naledi Pandor, minister zahraničných vecí Juhoafrickej republiky (ktorá sa v tomto spore výrazne prikláňa na stranu Naí Dillí), povedal, že je “mimoriadne nesprávne” vnímať alebo vykresľovať budúce rozšírenie ako protizápadný krok. Medzi uchádzačmi sa však ľahko nájdu autokratické alebo kleptokratické štáty (ako Irán, Bielorusko alebo Venezuela) a ich prijatie by sa na Západe ťažko predávalo bez toho, aby sa spustil poplach.

Od piatich do 28?

Bez ohľadu na to sa o pozvánku na summit údajne usiluje 23 krajín, z ktorých všetky požiadali o členstvo počas uplynulého 1,5 roka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Žiadatelia pochádzajú zo všetkých častí rozvojového sveta vrátane Afriky, Latinskej Ameriky a juhovýchodnej (a dokonca aj strednej) Ázie.

Ich pozadie sa líši z hospodárskeho hľadiska – chudobné africké krajiny, ako napríklad Nigéria, hľadajú stabilitu, zatiaľ čo bohaté krajiny, ako napríklad Spojené arabské emiráty, chcú zarobiť viac peňazí -, ako aj z geopolitického hľadiska, keďže regionálne mocnosti (ako napríklad Egypt, Saudská Arábia, Irán alebo Indonézia) podali žiadosť spolu so svojimi nevplyvnými susedmi.

Okrem toho 16 ďalších krajín vyjadrilo záujem požiadať v určitom okamihu o členstvo (vrátane Mexika, Turecka a Pakistanu). Výsledky tohto samitu (a zaobchádzanie so žiadateľmi) budú pre všetky z nich tiež dôležitým signálom, na základe ktorého sa nakoniec rozhodnú, či svoj zámer formalizujú.

Podanie žiadosti, samozrejme, neznamená, že všetky tieto krajiny budú počas tohto samitu vyzvané, aby začali svoj prístupový proces. Hlavným bodom záujmu bude predsa rozhodovanie o tom, kto a kedy môže vstúpiť, spolu s navrhnutím súboru podmienok pre každého budúceho člena.

“Je dôležité, aby boli definované kritériá pre vstup týchto nových členov,” povedal vysokopostavený brazílsky diplomat a dodal, že je nepravdepodobné, že by všetkých 23 krajín vstúpilo naraz, ale “musia vedieť, prečo bolo toto rozhodnutie prijaté, aby v prípade budúceho rozšírenia kandidáti poznali prioritné otázky.”

Očakáva sa, že jednou z podmienok bude vstup do v súčasnosti osemčlennej Novej rozvojovej banky, veriteľa so sídlom v Šanghaji, ktorú krajiny BRICS založili ako vlastnú alternatívu MMF. K NDB sa neskôr pripojili Bangladéš, Uruguaj a Spojené arabské emiráty, pričom žiadosť Saudskej Arábie je v súčasnosti v štádiu riešenia. Keďže NDB je považovaná za jeden z najdôležitejších úspechov BRICS, bolo by prirodzené očakávať, že všetci budúci členovia sa tiež pripoja k “banke BRICS”.

Na druhej strane predstavitelia potvrdili, že vytvorenie jednotnej meny (ako sa hovorilo v minulých mesiacoch) nie je na programe tohto samitu. Namiesto toho bude “de-dolarizácia” prebiehať pomalšie a postupne, najprv s pevnými výmennými kurzami a dohodami o používaní miestnych mien v obchode medzi skupinami.

Prečítajte si tiež:

• Čína chce z BRICS urobiť plnohodnotného geopolitického súpera skupiny G7
• Si sa zúčastní na samite BRICS a spoločne načrtne plán bloku
• Možno sa začnú písať nové dejiny svetovej ekonomiky