“Počas stretnutia sa hovorilo o prítomnosti a znížení počtu zahraničných vojakov v krajine, rovnako ako o dôležitosti plnenia požiadaviek Iračanov na zachovanie národnej suverenity a zaistenie bezpečnosti a stability,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Iracký parlament na mimoriadnom zasadnutí 5. januára hlasoval väčšinou hlasov pre stiahnutie zahraničných vojsk z krajiny, a tiež vyzval k ukončeniu spolupráce so silami medzinárodnej koalície v boji proti teroristickým skupinám.
Tieto opatrenia boli reakciou na operáciu USA pri medzinárodnom letisku v Bagdade, počas ktorej zabili iránskeho generála, veliteľa zvláštnej jednotky Iránskych revolučných gárd (IRGC) Kásema Solejmáního a zástupcu veliteľa irackej šiitskej domobrany Abua Mahdi al–Muhandisa. Vo Washingtone ich obviňujú z účasti na organizácii útoku na Veľvyslanectve USA v Bagdade, ku ktorému došlo 31. decembra 2019.
Americký prezident Donald Trump uviedol, že uvalí sankcie na Irak v prípade stiahnutia amerického kontingentu z krajiny. Podľa americkej tlače pripravuje Trumpova administratíva možné zníženie vojenskej pomoci Bagdadu o 250 miliónov dolárov a zvažuje možnosť zníženia inej ekonomickej a vojenskej pomoci.
Súčasná dohoda o priateľstve a spolupráci medzi Irakom a Spojenými štátmi z roku 2008 stanovuje dočasnú prítomnosť amerických vojenských síl na žiadosť irackej strany a pri plnom rešpektovaní irackej suverenity. Dohoda tiež uvádza, že Spojené štáty nemôžu použiť iracke územia, vzdušný a námorný priestor na útoky na tretie krajiny. Okrem toho Spojené štáty nemôžu mať stále základne a usilovať sa o trvalú vojenskú prítomnosť v Iraku. Táto dohoda okrem spolupráce v oblasti bezpečnosti predpokladá aj spoluprácu v hospodárskej a kultúrnej oblasti.