SAK nevidí dôvod na skrátené legislatívne konanie v prípade tzv. lex atentát

Bratislava 13. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Aktualizované 13. júna 16:07

Slovenská advokátska komora (SAK) nevidí dôvod na skrátené legislatívne konanie v prípade návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát. Zdôrazňuje to najmä v súvislosti so zásahmi do Trestného zákona. Zásadnú výhradu má k navrhovanému zavedeniu hrozby trestnoprávneho postihu za nezaplatenie peňažných pokút uložených rozhodnutím štátneho orgánu. TASR o tom informoval mediálny odbor komory

Slovenská advokátska komora plne rešpektuje zámer vlády SR nájsť vhodné riešenia na zvýšenie bezpečnostnej situácie v SR a legitímnu ochranu ústavných činiteľov. “Rovnako rešpektuje, že pri niektorých opatreniach naozaj bezpečnostnej povahy môže byť na mieste aj úvaha o skrátenom legislatívnom konaní. V prípade navrhovaného zásahu do Trestného zákona (a prípadne aj niektorých ďalších novelizačných článkov) však podľa SAK na to nie je dôvod,” uvádza komora vo svojom stanovisku.

K navrhovanému zákonu má SAK aj niektoré vecné odborné pripomienky. “Napriek absencii štandardného legislatívneho konania sa bude snažiť doručiť ich predkladateľom na zváženie. Sme totiž presvedčení o tom, že v konečnom dôsledku by malo ísť všetkým o prijatie kvalitnej a proporcionálnej právnej úpravy, ktorá zvýši bezpečnosť občanov SR a ústavných činiteľov,” podotkla.

Zásadnú výhradu má k navrhovanému zavedeniu hrozby trestnoprávneho postihu za nezaplatenie peňažných pokút uložených rozhodnutím štátneho orgánu. Tiež k novelizačnému článku k zákonu o elektronických komunikáciách, ktorý má podľa komory umožniť orgánom činným v trestnom konaní žiadať od operátorov citlivé telekomunikačné údaje aj pri vyšetrovaní priestupkov.

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka na sociálnej sieti informoval, že k častiam navrhovanej legislatívy, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom pôsobnosti prokuratúry, zaujme v najbližších dňoch odborné stanovisko spôsobom a na mieste zodpovedajúcom štádiu legislatívneho procesu.

Tzv. lex atentát v stredu schválila vláda. Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na “primerane vybavenú nehnuteľnosť”. Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat. Vláda navrhuje, aby parlament prijal zákon v skrátenom legislatívnom konaní.