Chautur ako prvé poznamenáva, že klinická smrť nie je predmetom náboženskej viery, preto cirkev o danej problematike nevedie diskusie. V tomto prípade ide o záležitosť vedeckého skúmania. “Pretože sa “zdanlivo” zomrelí ľudia celkom presne vyjadrujú o tom, čo sa s nimi dialo, aj keď by zmyslovo už nemali niečo vnímať.”
Vladyka dodáva, že cirkev verí, že človek nezomiera, ale v smrti sa len duša oddeľuje od tela, preto aj vedomie človeka zostáva nenarušené.
“To, ako sa s tým vysporiada veda, je na vedeckom bádaní, lebo ináč by to narúšalo domnienku, podľa ktorej sa všetko v nás deje iba na biologickom základe?! Večné pravdy nás učia, že po smrti prichádza súd nad životom človeka a po ňom ako “večné definitívum” nastupuje nebo, alebo peklo. To zostane stále záležitosťou viery v Kristove slová: “…poďte, požehnaní….a … vzdiaľte sa, zlorečení…”/por. Mt 25,34-46/,” píše na záver vladyka Milan Chautur s tým, že pre veriacich je viac ako dišputa o klinickej smrti dôležitá viera v život po smrti.
Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.