Moskva 26. januára 2024 (HSP/ria/Foto:TASR-Úrad vlády SR)
Prvý mesiac nového roka sa ešte neskončil a pokiaľ ide o Ukrajinu, je pre Západ plný sklamaní a trpkých odhalení, konštatuje komentátor Ria Novosti Sergej Saučuk a pokračuje: Slovenský premiér Robert Fico po stretnutí so svojím ukrajinským náprotivkom všetkých šokoval oznámením, že výsledkom stretnutia je predbežná dohoda o predĺžení zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu po jej ukončení, t. j. hneď po 31. decembri tohto roka. Fico osobitne zdôraznil, že podpísanie novej dohody umožní Slovensku garantovať vlastné energetické kapacity, ale okrem toho by zachovanie tranzitu bolo mimoriadne užitočné pre Rakúsko a Taliansko, do ktorých sa modré palivo prepravuje cez slovenské územie
Z hľadiska ukrajinskej ideologickej a energetickej paradigmy je to, čo sa stalo, také škandalózne a ohlušujúce, že je dokonca ťažké okamžite určiť, kde začať súčasnú diskusiu.
Možno tým, že vo vyhlásení sú uvedené Slovensko, Rakúsko a Taliansko, teda krajiny, ktoré všemožne minimalizovali svoju účasť na poskytovaní vojenskej a finančnej pomoci Kyjevu v jeho konfrontácii s Ruskom na bojisku. Mimoriadnu pikantnosť dodáva jedlu skutočnosť, že tím Roberta Fica po víťazstve vo voľbách nielenže vyzývavo vyhadzoval vlajky EÚ z kancelárií, kde sa zdržiava, ale aj ultimatívne žiadal Brusel, aby Ukrajine neposkytoval ďalšiu muníciu. Samotný slovenský premiér sa už skôr dopustil ďalšieho vražedného vyhlásenia, v ktorom obvinil Ukrajinu, že od čias premiérstva Júlie Tymošenkovej je Kyjev vždy koreňom problémov a príčinou tzv. plynových vojen. Špekulovať nad Ficovými slovami sa nedá, pretože priamo spomína, že po tom, ako ho v Kyjeve podľa všetkých diplomatických kánonov ponížili a nechali niekoľko hodín čakať v prijímacej miestnosti Tymošenkovej, odišiel do Moskvy, kde ho okamžite a veľmi srdečne prijal Vladimir Putin a všetky otázky ohľadne plynu sa vyriešili rýchlo a mimoriadne priateľsky.
Po tomto všetkom sa slovenský premiér stal jednou z najnenávidenejších postáv v ukrajinskom segmente internetu, na ktorú sa zniesol skutočný vodopád nadávok. Osobitne treba poznamenať, že Kyjev po celý čas zachovával ľadové mlčanie, čo zhustene naznačuje, že výmena vládnuceho tímu v Bratislave nezmenila celkový priebeh predchádzajúcich zákulisných rokovaní. Inými slovami, prinajmenšom tri uvedené krajiny už dlhší čas tlačia na Kyjev a nútia Zelenského a spol. znížiť mieru rusofóbnych vyhlásení a posadiť Naftogaz a Operátora GTS Ukrajiny za rokovací stôl s Gazpromom.
Slová Roberta Fica mali účinok výbuchu bomby, takže Najvyššia rada narýchlo vydala odmietavé stanovisko, v ktorom sa doslovne uvádza, že Ukrajina neuvažuje o možnosti nových rokovaní s ruským plynárenským monopolom. Tento mimoriadny prejav treba posudzovať výlučne z hľadiska byrokratickej kazuistiky a horúčkovitých pokusov dostať sa z mimoriadne nepríjemnej situácie. Ak si prečítate notoricky známe vyhlásenie, hovorí sa v ňom výlučne o rokovaniach s Gazpromom, ale o tom, že sa tranzit nepredĺži, tam nie je ani písmenko.
Ukrajinské zdroje aj v zajatí tvrdej cenzúry opatrne píšu, že s najväčšou pravdepodobnosťou nás čaká scenár radikálnej zmeny schémy tranzitu ruského plynu na Západ. Konkrétne s odvolaním sa na ukrajinskú vládu sa uvádza, že Kyjev je pripravený dohodnúť sa s istou európskou krajinou na využívaní územia Ukrajiny a jej infraštruktúry výlučne ako nástroja na čerpanie plynu. V praxi to znamená, že plyn sa bude nakupovať a merať v bode na rusko-ukrajinskej hranici, čo potvrdí nezávislý európsky operátor, a na svojej ceste na Západ už bude plyn formálne slovenský, rakúsky alebo taliansky.
Ďalšou kľúčovou zmenou bude platba za tranzit. Podľa tohto systému bude európska strana platiť za čerpanie. V tomto prípade si Kyjev zachová svoju ideologickú tvár, nebude udržiavať priame kontakty s “agresorskou krajinou”, ale zároveň úplne stratí svoju subjektivitu, stane sa len územím, cez ktoré vedie potrubie, a za jeho využívanie bude Európska únia platiť toľko, koľko uzná za potrebné.
Z globálneho geopolitického hľadiska ide o čistú senzáciu, ktorá však hladko zapadá do podstaty nedávnych procesov s masovým obmedzovaním vojensko-priemyselných dodávok Kyjevu, ako aj so sprievodným zhltnutím posledných ukrajinských aktív v podobe pôdy, Naftogazu, OUTGS a Energoatomu, ktoré boli sprivatizované na jeseň minulého roka.
Dá sa očakávať, že v najbližších dňoch sa v západnej a najmä ukrajinskej tlači rozpúta skutočné informačné cunami, v ktorom budú všetky uvedené postuláty ostro vyvrátené. Z jednoduchého dôvodu, že Rusko dosiahlo priebežné víťazstvo v globálnej konfrontácii so Západom, čo, a to je obzvlášť pikantné pre našich drahých partnerov, potvrdzuje aj samotná Európska únia. Najmä to, že napriek pokusom Washingtonu prerušiť obchodné vzťahy s Moskvou sa krajiny eurozóny bez viacročných kontraktov nezaobídu čisto fyzicky, bez ohľadu na to, ako veľmi tlač trúbi o rekordných zásobách v UGS a situačne nízkych cenách na burze.
Okrem toho sa do spoločnosti európskych špinavcov, kde kraľuje Maďarsko, pridávajú tri krajiny, ktoré doteraz pokojne sedeli v tieni veľkej vojnovej politiky. Niet pochýb, že Bratislava, Viedeň a Rím budú teraz ostrakizované a pekelne obvinené zo zrady ideálov západnej demokracie výmenou za totalitný ruský plyn.
Netreba sa však nechať oklamať týmto informačným pozlátkom. Už samotný fakt, že rok pred vypršaním súčasnej zmluvy a vo vzťahu k Ukrajine, kde je akákoľvek spolupráca s Ruskom zákonom zakázaná a môže sa skončiť fyzickou smrťou, sú takéto rozhovory výrečnejšie ako akékoľvek slová. Európa zlomila Kyjev cez koleno a vopred stelie slamu, čím odstraňuje kľúčový problém zo schémy zabezpečenia vlastnej energetickej bezpečnosti, ktorým je Ukrajina.