Moskva 28. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Russian Foreign Ministry Press Service,TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vo svojom článku pre denník Kommersant a časopis Rusko v globálnej politike napísal, že prichádzajúce vyhlásenia z Washingtonu po samite prezidentov Ruska a USA Vladimíra Putina aj Joea Bidena v Ženeve vôbec nezodpovedajú pozícii, ktorú americká strana zaujala na schôdzke oboch prezidentov
Minister zahraničia Lavrov vo svojom článku pripomenul, že dialóg Putina a Bidena skončil dohodou o začatí predmetného dialógu o strategickej stabilite, s najdôležitejším vyhlásením o neprípustnosti jadrovej vojny.
Ďalším výsledkom bolo chápanie efektivity konzultácií o kybernetickej bezpečnosti, činnosti diplomatických misií, osudu uväznených občanov oboch strán a tiež problému regionálnych konfliktov.
Lavrov zdôraznil, že Putin jasne naznačil, že výsledok v každej z týchto oblastí je možný iba nájdením “obojstranne prijateľnej rovnováhy záujmov“ na prísne paritnom základe. Minister zároveň dodal, že na rokovaniach s americkou stranou námietky nezazneli.
“Ale prakticky hneď po ich skončení oficiálne americké osoby, vrátane účastníkov ženevskej schôdzky, začali asertívne označovať predchádzajúce postoje, vraj ‘Moskve sme ukázali, jasne varovali, uviedli požiadavky’. Pričom všetky tieto “varovania“ sprevádzajú hrozby, že, ak Moskva v priebehu niekoľkých mesiacov nepristúpi na predložené pravidlá hry v Ženeve, príde nový nátlak’,“ píše Lavrov.
Navyše dodal, že teraz je potrebné zistiť, ako v skutočnosti prebehnú konzultácie, o ktorých sa na samite oboch strán hovorilo.
“Avšak bývalá drsná pozícia Washingtonu, ktorá bola okamžite vyjadrená na konci rokovaní, je veľmi orientačná, najmä preto, že európske hlavné mestá, ktoré zachytili náladu “veľkého brata“, okamžite začali aktívne a šťastne spievať. Podstata vyjadrenia: sme pripravení normalizovať vzťahy s Moskvou, ale ona najskôr musí zmeniť svoje správanie,” pokračuje Lavrov.
Podľa ministra pozíciu európskych krajín, ktorá by odrážala pozíciu amerických úradníkov, mohli vyvinúť na stretnutiach, ktoré sa konali pred rusko–americkou schôdzkou: na samitoch G7 v Cornwalle a NATO v Bruseli a tiež počas rozhovorov Bidena s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a predsedníčkou Európskej komisia Ursulou von der Leyenovou.
Samit Ruska a USA
16. júna sa vo švajčiarskej Ženeve konal samit ruského a amerického prezidenta. Joe Biden, prezident USA, po rokovaní s ruským kolegom uviedol, že tón schôdzky s prezidentom Vladimirom Putinom bol pozitívny.
Na tlačovej konferencii tiež uviedol, že vzťahy s Ruskom majú byť predvídateľné. “Urobil som to, kvôli čomu som prišiel. Po prvé určiť oblasti, v ktorých môžu obe krajiny pracovať s cieľom presadzovania nášho spoločného záujmu a priniesť prospech svetu. Po druhé bezprostredná komunikácia… A za tretie, jasne formulovať priority našich krajín, našich hodnôt,” uviedol prezident USA.
Studená vojna nie je v záujme Ruska ani Spojených štátov, ruský prezident Vladimir Putin to chápe, povedal ďalej na základe výsledkov ženevského samitu americký prezident Joe Biden.
“Nemyslím si, že Putin chce studenú vojnu… Je zrejmé, že to nie je v záujme nikoho – ani vašej krajiny, ani mojej: byť v situácii novej studenej vojny. Skutočne verím, že si to myslí, chápe to,” vyhlásil na tlačovej konferencii.
Americký prezident Joe Biden uviedol, že diskutoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o tom, ako zabrániť vzostupu terorizmu v Afganistane.
“Hovorili sme o tom, ako každý z nás môže prispieť k zjednoteniu úsilia s cieľom zabrániť nárastu terorizmu v Afganistane,“ zmienil Biden na tlačovej konferencii po rusko–americkom samite v Ženeve.
0.0°C
.jpg)
