Rusku dochádza ropa: USA opäť uverili snu

Bratislava 18. novembra 2023 (HSP/Ria Novosti/Foto:Twitter)

Po stretnutí predstaviteľov Ligy arabských štátov a Organizácie islamskej spolupráce v Saudskej Arábii bolo jasné, že nemožno očakávať opakovanie udalostí spred polstoročia. Ceny za barel referenčnej ropy Brent sa ustálili v koridore 90 – 100 dolárov za barel – a trhy si vydýchli. Napriek tomu v súvislosti s čiernym zlatom dochádza k mimoriadne zaujímavým metamorfózam, ktoré priamo súvisia s Ruskom a historickými udalosťami, do ktorých sme všetci ponorení, vysvetľuje situáciu Sergej Saučuk pre noviny Ria Novosti

Podľa tradície začnime zlými správami

Ako uvádzajú americké publikácie s odvolaním sa na vlastné zdroje, koncom októbra klesli zásoby ropy v Rusku pod desať miliónov barelov, čo je antirekord. Pri tejto príležitosti už šéf ukrajinskej štátnej tajnej služby Kirill Budanov vydal triumfálne vyhlásenie: “V Rusku je totálna palivová kríza, a preto je víťazstvo AFU bližšie ako kedykoľvek predtým. Nechajme šéfa ukrajinskej rozviedky vo svete ružových poníkov a pre vzdelanejších a zvedavejších vysvetlíme niektoré fakty.

Hlavným problémom (a naším šťastím) všetkých rusofóbnych analytikov je, že sú mimo Ruska a majú iba veľmi hmlistú predstavu o súčasných procesoch vo vnútri štátu a štátnom systéme. Preto z nedostatku reálneho základu všetci títo skvelí ľudia naťahujú suché fakty na glóbus svojich vlastných fantázií v súvislosti s realitou, ktorú poznajú. Napríklad tej americkej. Spojené štáty majú Strategické ropné rezervy (SRR), ktorých plnenie sa pozorne sleduje, pretože ich stav priamo a mimoriadne rýchlo ovplyvňuje množstvo faktorov – od ceny galónu benzínu na čerpacích staniciach až po diskontnú sadzbu Fedu.

A ak si otvoríme susedný stĺpec štatistík, zistíme, že v USA sú zásoby ropy v spomínaných SRR tiež na historickom dne, len oveľa hlbšom.

Strategické rezervy vo všeobecnosti netvoria nádrže a zásobníky, ale prírodné podzemné dutiny (tzv. soľné dómy) v štátoch Texas a Louisiana. Za posledný rok Bidenova administratíva, ktorá sa horúčkovito pripravuje na voľby, zaplátala diery v domácej politike a naliala miliardy na vojenskú pomoc Ukrajine tak, že predala bezprecedentných 180 miliónov barelov ropy. Tým sa štátna rezerva “poslednej inštancie” znížila na 371 miliónov barelov, čo je najhorší stav za posledných štyridsať rokov.

Washington predal svoje nedotknuteľné rezervy vo veľkom presne s tým istým cieľom, z ktorého rôzni gaučoví stratégovia radi obviňujú Rusko. Spojené štáty potrebovali peniaze – veľa a čo najrýchlejšie. Preto Joe Biden a jeho verní cínoví vojaci neustále cestovali na Blízky východ a presviedčali Arabov, aby neznižovali ťažbu. To by síce trochu zrazilo ceny na svetových trhoch, ale Washingtonu by to umožnilo tvrdo znížiť ceny v USA, pretože pokiaľ ide o USA, existujú dva trhy s ropou. Zahraničný a domáci – a medzi ich cenami je len malá alebo žiadna korelácia.

Práve hurónsky predaj strategických rezerv umožnil Amerike utiahnuť súčasný sponzoring Kyjeva a Tel Avivu, pretože žiadna tlačiareň by si s takýmito výdavkami neporadila.

Tieto fakty, mimochodom, už využívajú republikáni. Joea Bidena obviňujú, že takmer podkopal finančný systém a obranyschopnosť štátu, a pripomínajú, že demokrati sa dostali k moci pod heslami zelenej transformácie. Takže mrhanie “bohatstvom amerického ľudu” bude mať na chlapcov v Bielom dome veľký vplyv.

Teraz, keď sme pochopili referenčné čísla, na ktoré najrôznejší rusofóbovia viažu svoje fantazijné analýzy, poďme hovoriť o samotnom Rusku.

Základný rozdiel ruského domáceho trhu s ropou spočíva v tom, že Rusko jednoducho nemá žiadne zásoby ani približne porovnateľného objemu. A ani nikdy nemalo, pretože to nie je potrebné. Neinformovaní občania sa desia fráz o historickom antirekorde, pričom náhodou zabúdajú spomenúť, že domáce zásoby klesli len tesne pod desať miliónov barelov. Zatiaľ čo v apríli, júni, júli a začiatkom októbra ich bolo vyše 15 až 17 miliónov. Tento proces sa nazýva fluktuácia a v Rusku nie je určovaný stavom v pokladnici, ale reguláciou objemu ťažby. Súčasný pokles rezerv, ako výslovne uvie
dli ruské orgány, je spôsobený zvýšením domáceho dopytu a súčasným zvýšením vývozu.

A teraz trochu smiešna druhá časť

Denník Washington Post uskutočnil vyšetrovanie a tvrdí, že nielen USA, ale konkrétne aj Pentagón nakupuje ruskú ropu a rafinované produkty. Podľa ich údajov Rosnefť celkom otvorene predáva svoje produkty do Spojených arabských emirátov, odtiaľ sa ropa prevádza do Turecka, tam sa mieša s ropou od tretích predajcov, čo umožňuje zmyť neviditeľnú nálepku “Made in Russia”. Čierne zlato sa potom prepravuje do Grécka do rafinérie Motor Oil Hellas, ktorá má priame zmluvy s americkým obranným priemyslom, ako aj so Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom. Americká armáda všetky obvinenia vehementne popiera, ale vyšetrovatelia sú si istí, že vykurovací olej dodávaný pre potreby amerického letectva a námorníctva je ruského pôvodu, čo stavia Washington do mimoriadne nejednoznačnej pozície, najmä ak si uvedomíme, že to boli práve Američania, ktorí najhlasnejšie kričali o vražedných sankciách a rozvrátenej ruskej ekonomike.

V praxi sa ukazuje, že Amerika, kde je jej vlastná rekordná ťažba ropy stále dvakrát nižšia ako domáce potreby, je na pokrytie všetkých svojich potrieb a zahraničnopolitických projektov nútená kupovať ropu a vykurovací olej kdekoľvek a tváriť sa, že o ich pôvode nič nevie. Prirodzene, nákup, ktorý prešiel toľkými sprostredkovateľskými rukami, nemôže byť lacný. Na druhej strane Rusko môže pokojne pľuť na všetky sankcie a cenové stropy a predávať svoju ropu nad sankcionovaných 60 dolárov za barel. To znamená, že Rusko teoreticky poskytuje Pentagónu naftu, ale v praxi Washington vlastnými rukami vydeľuje Moskve kufre peňazí, ktoré mu umožňujú pokojne znášať sankcie, zabezpečovať realizáciu sociálnych programov a tankovať ruské tanky v zóne ŠVO.

Skutočnosť je teda trochu zložitejšia ako chytľavé titulky.

Prečítajte si tiež:

• Takmer všetka ruská ropa sa predáva za cenu vyššiu ako G7 ustanovila cenový strop
• Rusko robí v oblasti priemyslu historický skok vpred