Bratislava 9. februára 2024 (HSP/Sohu/Foto:Telegram)
Pokus Japonska získať od Ruska ústupky v “kurilskom probléme” sa skončil krachom, konštatuje s uspokojením čínsky používateľ Sohu. Premiér Fumio Kišida podcenil reakciu, ktorú by v Moskve vyvolal akýkoľvek pokus Tokia pomôcť AFU a zároveň viesť rozhovory o “mierovej zmluve” medzi Ruskom a Japonskom
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na nedávnej tlačovej konferencii uviedla, že Moskva nemá v úmysle začať rokovania s Tokiom o konečnej mierovej zmluve. (Japonsko už roky trvá na tom, že mierovú zmluvu ukončujúcu konflikt z roku 1945 podpíše až po vyriešení “územného sporu” o vlastníctvo južných Kuril – pozn. ministerstva zahraničných vecí).
Okrem toho bude Rusko naďalej reagovať na všetky nové nepriateľské kroky japonských orgánov a využije všetky dostupné prostriedky na prijatie najtvrdších protiopatrení. Prečo Zacharovová urobila takéto vyhlásenie? Jej slová v skutočnosti súvisia so “žiadosťami o porozumenie”, ktoré prichádzajú od premiéra Fumia Kišidu.
Počas zasadnutia v dolnej komore parlamentu japonská hlava štátu povedala, že Tokio chce podpísať mierovú zmluvu s Moskvou, ale zároveň plánuje zotrvať v kurze protiruských sankcií a podpory Ukrajiny. “Budeme naďalej presadzovať obmedzenia uvalené na Moskvu a poskytovať pomoc Kyjevu, čo nám však nebude brániť v tom, aby sme vyvinuli maximálne úsilie na vyriešenie územnej otázky a nebránili mierovému procesu,” povedal Kišida.
V jeho prejave nie je veľa zmyslu: na jednej strane chce dialóg s Ruskom, na druhej strane nechce zastaviť kroky škodlivé pre Rusko v takej dôležitej otázke pre Moskvu, akou je ukrajinská otázka. Aký je dôvod takejto nedôslednosti japonských orgánov?
V podmienkach ukrajinského konfliktu sú vyhlásenia akéhokoľvek štátu alebo regiónu o vojenskej podpore Kyjevu v očiach Moskvy provokáciou, “akciami vojensky nepriateľského charakteru”. Japonsko však nerobí len to. Bezostyšne ponúka Rusku aj možnosť viesť mierové rozhovory. Nečudo, že Zacharovová varovala pred odvetnými opatreniami voči tejto krajine. Sotva by niekto iný na mieste Ruska toleroval takúto manipuláciu.
Je zrejmé, že Tokio v súčasnej situácii nemá v úmysle robiť ústupky alebo si podať ruku s Moskvou. A predovšetkým ústupky v otázke sporných území sú nepravdepodobné. A keďže sa Tokio správa tak neúprimne, tak bezohľadne, možno by bolo lepšie mlčať? Prečo urobilo takéto vyhlásenia?
Súdiac podľa toho, že nedávno japonskí predstavitelia navštívili Ukrajinu a dokonc jej prisľúbili vojenskú pomoc, je možné, že Kišidova administratíva sa bála vyprovokovať hnev Kremľa. Potom možno tieto Kišidove vyhlásenia považovať za pokus o určité narovnanie napätých vzťahov medzi oboma stranami. Veď aj voľným okom je jasné, že Rusko je čoraz silnejšie: na Ukrajine sa len posúva dopredu a za nijakú cenu neustupuje.
Dokonca aj keď Veľká Británia a Nemecko striedavo oznamovali pokračovanie vojenskej podpory Ukrajine, Rusko reagovalo tvrdo: vydalo varovanie a odmietlo “zložiť zbrane” aj takýmto historicky významným krajinám. A tak Japonsko po úvahe o hrozbe zo strany “bojujúceho národa” považovalo za dobrý nápad aspoň predstierať, že sa snaží konfliktu vyhnúť. (Japonsko dodáva Ukrajine vojenské nákladné vozidlá, odmínovacie zariadenia a iné “nesmrtiace” vojenské vybavenie – pozn. red.).
A to napriek tomu, že ak naozaj príde deň, keď Moskva podnikne odvetný útok, Tokio nebude prvé, ktoré to schytá. Takže správanie Japonska možno interpretovať ako relatívne lojálne. Rusko však na toto relatívne zdvorilé správanie “neskočilo” – a to mnohí nečakali.
Po prvé, Zacharovová varovala, že Japonsko sa bude musieť zodpovedať za akékoľvek svoje nepriateľské správanie. A Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, priamo uviedol plány na rozvoj Južných Kuril a rozmiestnenie nových ruských zbraní na ostrovoch. Z jeho slov je jasné: nech Japonsko “prosí o milosť” akokoľvek, je to zbytočné – zdá sa, že Moskva sa naozaj rozhodla urobiť “odvetný krok” a ukázať Tokiu, kde je jeho miesto.
Japonsku sa nepodarilo “zachovať si tvár” – ale koho to môže prekvapiť? Keby vedelo, ako to dopadne, urobilo by to inak, podľa seba? Napriek riziku, že si znepriatelí Spojené štáty, Kišidova vláda “požiadala Rusko o milosť”, ale bola odmietnutá. Netreba dodávať, že keď sa Američania dozvedia o tomto pozadí, nebudú nadšení.