Kríza sa začala stupňovať už v roku 2014, po vyostrení konfliktu na Ukrajine, referende na Kryme a jeho zjednotení s Ruskom. Potom nasledovalo niekoľko kôl amerických sankcií, pričom najskôr postihli veľké ruské spoločnosti a jednotlivcov, ktorí ich prevádzkujú.
Podľa informácií ministerstva financií USA, Rusko v apríli predalo polovicu svojich suverénnych dlhových obligácií USA, takýmto spôsobom sa zbavilo cenných papierov vo výške 47 miliárd dolárov. Predaj je signálom, že ruskí finanční regulátori diverzifikujú devízové rezervy krajiny, cituje RT experta Danske Bank.
“Niektorí ľudia sa pýtajú, či ich ruská centrálna banka predala, aby podporila rubeľ, ale ide o zmenu alokácie, rezervy stále rastú,” povedal Vladimír Miklaševský, ekonóm z Danske Bank v Helsinkách. “Zvyšujúce sa výnosy v USA viedli k predaju.”
Rusko predalo viac ako ostatní hlavní zahraniční držitelia amerického dlhu, nehľadiac na to, že jeho rezervy rastú aj na pozadí rastúcich cien ropy. Súčasný podiel Ruska sa znížil zhruba štyrikrát oproti viac ako 176 miliardám dolárov pred ôsmimi rokmi.
Podľa ruskej centrálnej banky, najvyššieho regulátora devízových rezerv krajiny, pri prideľovaní rezerv sú zohľadnené všetky druhy rizík, vrátane finančných, ekonomických a geopolitických.
Medzitým sa ruské zlaté zásoby neustále zvyšujú, teraz sú na svojej najvyššej úrovni za takmer dve desaťročia.
Rusko sa dostalo na 22. miesto na zozname hlavných zahraničných držiteľov amerických cenných papierov. Výpredaj údajne nebol kritický pre americký dolárový trh vo výške 14,9 biliónov dolárov. Väčšou otázkou je, čo sa stane s americkým trhom cenných papierov, ak sa Čína rozhodne nasledovať túto cestu a začne sa zbavovať svojej pozície vo výške 1,18 bilióna dolárov.