Bratislava 10. septembra 2022 (HSP/19fortyfive/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)
Spojené štáty už niekoľko mesiacov balansujú medzi protichodnými cieľmi v rusko-ukrajinskej vojne, píše americká publikácia zameraná na obranu, národnú bezpečnosť a armádu 19FortyFive. Na jednej strane USA pracujú na posilnení ukrajinskej obrany, čo umožňuje Zelenského silám zmariť ruských útočníkov. Zároveň si USA dávajú pozor, aby si Rusko neznepriatelili až do bodu eskalácie. Je zrejmé, že USA si Rusko znepriatelia – tým, že darujú zbrane, peniaze a odborné znalosti pre ukrajinskú vec. Otázkou však je, ako ďaleko môžu USA zájsť, kým vyvolajú eskaláciu
Na začiatku konfliktu, ktorý sa začal vo februári tohto roka, panovali akútne obavy, že pomoc USA by mohla Rusko znepriateliť a vyvolať eskaláciu. Zatiaľ sa tak nestalo; zdá sa, že tolerancia Ruska voči pomoci USA je vysoká – alebo Rusko jednoducho nemá dostatočnú kapacitu na odvetu. Tak či onak, Rusko sa nečinne prizeralo, kým “Západ” pod vedením USA funkčne umožňoval pokračujúci ukrajinský odpor.
Hoci potenciál eskalácie je nižší, než sa predpokladalo v prvých dňoch rusko-ukrajinskej vojny, napriek tomu zostáva. Tu je niekoľko možných dôvodov na eskaláciu.
Bezpečnostná záruka, či už prostredníctvom formálneho začlenenia do zmluvy o NATO alebo nejakej alternatívnej bezpečnostnej zmluvy, by mohla viesť k eskalácii. Rusko sa jasne vyjadrilo, že Ukrajina spojená so Západom je strategicky neprijateľná. Ak by Západ formálne začlenil Ukrajinu do aliancie, mohlo by to vyvolať ruskú reakciu. Potom je tu, samozrejme, ustanovenie článku 5 NATO; ak by Ukrajina bola členom NATO, útok na Ukrajinu by si vyžadoval plnohodnotnú reakciu ostatných členov zmluvy NATO. Článok 5 bol použitý len raz – po útokoch z 11. septembra -, ale nikdy nie proti protivníkovi schopnému konvenčného alebo jadrového konfliktu, akým je Rusko. Akákoľvek forma bezpečnostnej záruky s Ukrajinou pravdepodobne povedie k eskalácii.
Na začiatku konfliktu sa mnohí odborníci vyslovovali za vytvorenie bezletovej zóny, ktorá by bola posilnená Západom. Západ to múdro odmietol. Bezletová zóna nad Ukrajinou by pravdepodobne viedla k eskalácii s Ruskom, ktorá by mohla mať niekoľko podôb. Po prvé, Rusko by sa mohlo dôrazne postaviť proti symbolickému a strategickému zásahu, ktorý by bezletová zóna predstavovala; Rusko by sa mohlo cítiť motivované pokúsiť sa bezletovú zónu narušiť, keďže by objektívne stratilo kontrolu nad vzdušným priestorom nad Ukrajinou. Po druhé, presadzovanie bezletovej zóny si vyžaduje, aby orgány presadzovania zasiahli proti porušovateľom bezletovej zóny; takže ak by ruské lietadlo vstúpilo do bezletovej zóny, západné (pravdepodobne americké) lietadlo by muselo zasiahnuť. Konfrontácia takéhoto rozsahu by mala jedinečný význam a určite by viedla k širšej eskalácii.
Západné “topánky na zemi” by boli eskaláciou samy osebe; vyslanie západných jednotiek do bojového priestoru by bolo prelomovým rozhodnutím, ktoré by nepochybne viedlo k tomu, že by sa západné jednotky dostali do priameho kontaktu s ruskými silami.
Prvé mesiace konfliktu naznačujú, že Rusko je vojensky vyčerpané – jeho logistika je zmätená, vybavenie zastarané, pokrok je mizivý; jeho hospodárstvo a dodávateľské reťazce trpia v dôsledku tvrdých sankcií. Napriek tomu, že Rusko má na papieri prevahu, bojuje proti Západom posilnenému ukrajinskému odporu. Konflikt je prekvapivo vyrovnaný – ak by však USA alebo Západ ešte viac zvýšili váhu, napríklad zavedením bezletovej zóny alebo umiestnením vojsk na Ukrajine, misky váh by sa pravdepodobne naklonili v prospech Ukrajiny, čo je, naopak, dosť nebezpečné, pretože ak je Rusko v konvenčnom konflikte jasne prekonané, môže sa uchýliť k svojmu rozsiahlemu jadrovému arzenálu. Jadrové údery by samozrejme zdecimovali Ukrajinu a možno by medzinárodné spoločenstvo prinútili k nejakej primeranej reakcii – situácii, ktorej sa treba horlivo vyhnúť.
Prebiehajúca vojna je pre Ukrajinu zlá. Eskalácia by bola ešte horšia. USA sa vyhli podnetu na ruskú eskaláciu. USA by však mali uľahčovať mierový proces.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
