Moskva 11. novembra 2023 (HSP/vz.ru/Foto:Twitter)
“V modernej histórii Ruska sa nič také ešte nestalo,” vyhlásil Vladimir Putin. Ruskú ekonomiku výrazne povzbudzuje rastúci podiel spracovateľského priemyslu v jej štruktúre. Priemysel už prekonal vynútenú recesiu po minuloročných sankciách. Rusko sa zároveň pripravuje na spustenie nových veľkých projektov, ktoré pomôžu urobiť ešte mohutnejší skok v znalostne náročnom priemysle, píše Oľga Samofalová pre noviny Vzgljad
Ruský prezident konštatoval výraznú zmenu v štruktúre ruskej ekonomiky.
“Najdôležitejšie je, a to nás veľmi teší, že sa mení štruktúra ruskej ekonomiky: v energetickom sektore sme pridali plus 3 percentá a v celkovej štruktúre rastu predstavuje spracovanie 43 percent. To sa v novodobej histórii Ruska ešte nikdy nestalo,” povedal Vladimir Putin po rusko-kazašských rokovaniach, pričom mal na mysli spoluprácu v energetickom sektore.
V roku 1990 predstavoval podiel spracovateľského priemyslu na ruskom HDP 26,5 percenta. Počas ťažkého desaťročia však niektoré z týchto závodov zanikli. O päť rokov neskôr podiel tohto odvetvia na HDP krajiny klesol na 19,7 %, potom mierne stúpol, ale v roku 2002 opäť klesol na 17,8 % a v roku 2010 už klesol na 14,8 %.
Niet divu, že ruská ekonomika bola nazvaná surovinovou ekonomikou. Takéto údaje ukazujú, že to tak skutočne bolo: krajina vyrábala oveľa viac surovín ako spracovaných výrobkov.
“V najvšeobecnejšom zmysle sa spracovaním rozumejú činnosti zamerané na tvorbu pridanej hodnoty premenou surovín na medziprodukt alebo konečný výrobok. Hovoríme o vytváraní vysoko spracovaných výrobkov. Kánonickým príkladom je lesníctvo. Predaj guľatiny, ktorý tvoril väčšinu príjmov z vývozu tohto odvetvia, je určite oveľa menej ziskový ako predaj dreva, preglejky, nehovoriac o nábytku,” hovorí Maxim Maximov, docent katedry podnikového riadenia a inovácií na Ruskej ekonomickej univerzite Plechanova.
Ako už skôr uviedol ruský premiér Michail Mišustin, v roku 2023 sa podiel spracovateľského priemyslu v štruktúre HDP zvýši o 0,2 % na 13,8 %, čo však nezahŕňa rafináciu ropy a spracovanie potravín.
Zároveň primárna rafinácia ropy vykáže v roku 2023 rast produkcie o 2 % – takmer na 277,5 mil. ton, uviedol nedávno ruský minister energetiky Nikolaj Šulginov.
Spracovateľskému priemyslu sa podarilo prekonať recesiu spôsobenú zavedením sankcií na jar 2022 a do leta 2023 citeľne prekročil predkrízovú úroveň výroby.
Vo všeobecnosti sa to podarilo celému ruskému priemyslu – zotaviť sa na predkrízovú úroveň. Uvádza sa to v pravidelnej správe “Indexy intenzity priemyselnej výroby”, ktorú vypracovalo Oddelenie analýz odvetví reálneho sektora a zahraničného obchodu Inštitútu Centra rozvoja Národnej výskumnej univerzity VŠE.
Recesiu sa podarilo prekonať najmä vo výrobe potravinárskych výrobkov, textilu a odevov. Vo výrobe kože a kožených výrobkov je badateľné prekročenie predkrízovej úrovne. A v spracovaní dreva a výrobe drevárskych výrobkov sa už od februára 2023 pozoruje zotavenie z hlbokej recesie.
Na jar 2022 zaznamenala výroba koksu a ropných produktov krátky pokles, potom sa zotavila na predkrízovú úroveň – a výroba naďalej rastie. Výroba chemických výrobkov a chemikálií sa tiež začala intenzívne oživovať od februára 2023 a v lete už dosiahla predkrízovú úroveň. Rovnaká situácia je aj v prípade hutníckej výroby, kde sa predkrízová úroveň dosiahla už na jar.
K výraznému oživeniu došlo aj vo výrobe počítačov, elektronických a optických výrobkov, elektrických zariadení a motorových vozidiel. V prípade osobných automobilov začala produkcia rásť, ale zatiaľ bola prejdená len malá časť cesty. V prípade nákladných automobilov bol krízový prepad spočiatku menej hlboký a z veľkej časti sa ho podarilo prekonať.
Vo výrobe železničných lokomotív a koľajových vozidiel bola kríza tiež prekonaná. Výrobcovia nábytku a šperkov vo všeobecnosti profitovali z ústupu zahraničných konkurentov.
“V rámci programu modernizácie domácej ekonomiky sa realizuje koncepcia maximálneho spracovania surovín na finálne výrobky a následne kumulácia pridanej hodnoty v rámci krajiny. Príkladom je výroba rôznych druhov palív a olejov v petrochemickom priemysle, vývoz vysoko spracovaných potravín, vývoz poľnohospodárskych strojov, energetických zariadení, valcovaných rúr a podobne. Napríklad hĺbková rafinácia ropy sa v porovnaní s rokom 2018 zvýšila takmer o 4 %, čo je pre také dôležité odvetvie ruského národného hospodárstva jasným ukazovateľom smerovania rozvoja ruskej ekonomiky,” hovorí Maxim Maximov.
Rast podielu spracovateľského priemyslu naznačuje niekoľko vecí. Po prvé, naznačuje vysokú úroveň rozvoja krajiny a možnosť vyrábať viac marginálnych produktov, hovorí Vladimir Evstifejev, vedúci analytického oddelenia Zenit Bank. Závody začínajú viac zarábať a vykazovať lepšie finančné výsledky.
“Po druhé, rast podielu spracovania hovorí o zvládnutí nových technológií v rôznych odvetviach, čo umožňuje zaviesť výrobu tých tovarov, ktoré sa predtým v krajine nevyrábali. Po tretie, môže to svedčiť o tom, že sa znížilo plytvanie vo výrobe, materiály a zdroje sa využívajú šetrnejšie a smerujú do výroby produktov. Po štvrté, krajina nahrádza zahraničné výrobky domácim tovarom a vývoz z Ruska rastie,” hovorí Dmitrij Baranov, popredný expert spoločnosti Finam Management.
Rast spracovania vedie aj k zvýšeniu príjmov do rozpočtov všetkých úrovní, k vytvoreniu nových pracovných miest a k rastu exportu, dodáva expert.
“Rast podielu spracovateľského priemyslu na 43 % ukazuje, že vláda má jasné pochopenie pre potrebu technologického dovybavenia väčšiny odvetví, ktoré nesúvisia s priamou ťažbou. Zameriava sa na zabezpečenie národného hospodárstva medziproduktmi a finálnymi výrobkami, aby sa uspokojil domáci dopyt priemyslu aj obyvateľstva. Investície do spracovateľského priemyslu sú dnes reálnou príležitosťou, ako účinne čeliť výzvam náhrady dovozu a zabezpečiť technologickú a surovinovú suverenitu Ruska,” hovorí Maxim Maximov.
Ruský prezident si už skôr stanovil úlohu zabezpečiť maximálnu nezávislosť a sebestačnosť domáceho priemyslu.
V rámci prijatej Koncepcie technologického rozvoja sa úrady pripravujú na spustenie veľkých projektov, ktorých realizácia podľa Mišustina umožní uskutočniť mohutný prielom v kľúčových, na znalosti najnáročnejších oblastiach. Predovšetkým ide o strojárstvo, mikroelektroniku a rádioelektroniku, ako aj o ľahkú chémiu.
Prioritou krajiny je aj stavba námorných a riečnych plavidiel, rozvoj priemyslu bezpilotných lietadiel a stavba civilných lietadiel vo všeobecnosti. “Na kvalitatívne novú úroveň posúvame dieselové strojárstvo a výrobu zariadení na výrobu skvapalneného zemného plynu, ako aj tie odvetvia, ktoré súvisia s výrobou zdravotníckych produktov a liekov,” povedal ruský premiér.