Rusko: Ohňostroje, koncerty i protesty majú sprevádzať Deň Ruska

Moskva 8. júna (TASR) – Päť dní bude Červené námestie v Moskve zatvorené pre návštevníkov. Ako dnes informovala televízna stanica Vesti na svojej internetovej stránke, najvýznamnejšie námestie ruskej metroply bude zatvorené pre jeho prípravu na oslavy Dňa Ruska oddnes do 12. júna. Deň Ruska pripadá práve na 12. júna.

Ruská opozícia plánuje zorganizovať 12. júna rozsiahly pochod. Už 18. mája o tom na sociálnej sieti Twitter informoval koordinátor mimoparlamentného Ľavicového frontu Sergej Udaľcov. Spolu s Alexejom Navaľným, v zahraniční najznámejším ruským blogerom, boli v dňoch 9.-24. mája vo väzení za nerešpektovanie úradného rozhodnutia a za neuposlúchnutie polície.

V Deň Ruska sa v krajine chystajú futbaloví fanúšikovia na akciu "Spusti vlnu". Má sa uskutočniť na hlavných námestiach a najdôležitejších uliciach ruských miest na podporu futbalovej reprezentácie krajiny v jej zápasoch na európskom futbalovom šampionáte Euro 2012.

Na Deň Ruska sa na Červenom námestí v Moskve vo večerných hodinách pripravuje tradičný slávnostný koncert. Deň Ruska, alebo aj Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite Ruska, ako sa nazýval do roku 2002, patrí medzi nové sviatky. Na moskovskom Červenom námestí sa už tradične 12. júna dostávajú na program koncerty a ohňostroj. Očakáva sa, že aj v tomto roku ulice a námestia miest v Rusku zaplnia milióny ľudí. Pri príležitosti štátneho sviatku udeľuje najvyšší predstaviteľ krajiny vyznamenanie, Štátnu prémiu Ruskej federácie.

Pre Rusko je 12. jún dvojnásobne význačným dňom. Najskôr, 12. júna 1990, prvý Zjazd ľudových poslancov RSFSR schválil Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Deň schválenia deklarácie sa stal začiatkom budovania ruskej štátnosti, zakladajúcej sa na princípoch ústavného federalizmu, rovnoprávnosti a partnerstva. Samotná idea deklarácie vznikala v hnutí Demokratické Rusko, keď zástancovia vývojovej formy trhovej reformy a silnej štátnosti, vychádzajúcej z priority národných záujmov, začali vystupovať proti mocenskému monopolu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

Neskôr, 12. júna 1991, sa prvýkrát v dejinách štátu konali priame voľby prezidenta, v ktorých zvíťazil Boris Jeľcin. V roku 1994 Jeľcin svojim nariadením pridal 12. júnu význam štátneho sviatku a označil ho za Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite RF. Presne tak, ako ho nazvali už v roku 1990 poslanci hnutia Demokratické Rusko. V tom čase ešte samotní Rusi tomuto sviatku osobitnú pozornosť nevenovali a voľný deň spravidla využívali na oddych, prácu v záhradách, alebo chodievali na atrakcie. V roku 1998 sa Jeľcin pokúsil raz a navždy odstrániť akékoľvek pochybnosti o 12. júni a navrhol ho oslavovať ako Deň Ruska. Oficiálne tento názov sviatok nadobudol 1. februára 2001, keď do platnosti vstúpil nový zákonník práce.

V súčasnosti už obyvatelia Ruska považujú 12. jún za sviatok slobody, zmieru aj súdržnosti občanov na základe zákona a spravodlivosti. Sviatok sa pokladá aj za symbol národného zjednotenia a zodpovednosti pre súčasnosť a budúcnosť krajiny.