Moskva 9. septembra 2023 (HSP/moderndiplomacy/Foto:TASR/AP-Jerome Delay)
Minulý týždeň sa v juhoafrickom Johannesburgu skončil samit vedúcich predstaviteľov krajín BRICS, ktorý v mnohých ohľadoch znamenal novú etapu vo vývoji tohto bloku a v posilňovaní jeho vplyvu na celom svete, píše Victoria Panova pre Modern Diplomacy
Na snímke ruský prezident Vladimir Putin
Bez toho, aby sme zachádzali do podrobností týkajúcich sa dosiahnutých dohôd, uvedieme len skutočnosť, že napriek veľkému množstvu tém týkajúcich sa všetkých troch pilierov interakcie (politického, hospodárskeho a humanitárneho) a priorít Južnej Afriky sa najväčšia pozornosť sústredila na dve kľúčové otázky. Po prvé, otázke rozšírenia skupiny a predchádzajúcemu prudkému nárastu oficiálnych žiadostí o členstvo a po druhé, vypracovaniu spôsobu, ako by BRICS mohol spustiť svoj vlastný platobný nástroj. Preto neprekvapuje, že drvivá väčšina pozorovateľov si takmer nevšimla vývoj mnohých ďalších otázok programu. Dnes sa však zameriame výlučne na tie body, ktoré budú mať podľa názoru tohto autora rozhodujúci vplyv na podstatu nadchádzajúceho predsedníctva Ruska v BRICS.
Od 1. januára 2024 už bude mať Rusko do činenia s úplne iným BRICS; ako povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, je to už celý futbalový tím. Mimochodom, začiatok nového BRICS v tomto roku bol aj veľmi symbolický. Ako si pamätáme, prvý samit BRICS sa konal v roku 2009 v Jekaterinburgu. Základy pre stretnutia tohto združenia však boli položené už v roku 2006, a to jednak prostredníctvom interakcie Ruska ako predsedu skupiny G8 s partnermi v dialógu z radov najväčších rozvojových krajín (ktorá neskôr dostala názov Heiligendamm – L’Aquila Process alebo HAP), jednak na samostatnom stretnutí ministrov Brazílie, Ruska, Indie a Číny na pôde Valného zhromaždenia OSN.
Už v roku 2014, počnúc druhým cyklom zasadnutí, sa poradie predsedníctiev krajín zmenilo a začalo zodpovedať písmenám v skratke (pôvodne bola takáto zmena miest spôsobená ruskou žiadosťou, a to z dôvodu potreby spojiť viaceré medzinárodné záväzky a plánované predsedníctvo v inej štruktúre). Začiatok štvrtého cyklu sa teda opäť niesol v znamení predsedníctva Ruska, ktoré má ako nadchádzajúci predseda osobitnú zodpovednosť za novú tvár BRICS.
Spočiatku vládla určitá eufória vyplývajúca zo skutočnosti, že BRICS sa ukázal ako skutočný zástupca globálnej väčšiny a reagoval na existujúcu požiadavku na začlenenie namiesto nekonečného naťahovania problému prostredníctvom dlhého a nudného procesu vytvárania obmedzujúcich kritérií. Teraz však bude musieť združenie vyriešiť viacero úloh, z ktorých minimálne niektoré budú ešte komplikovanejšie. Kľúčovou je zachovať efektívnosť, plne zapojiť nováčikov do všetkých už dohodnutých projektov a mechanizmov a nespomaliť proces prehlbovania interakcie.
Zdá sa, že štáty BRICS nemajú inú možnosť, ako využiť zostávajúci čas juhoafrického predsedníctva na dokončenie optimalizácie všetkých existujúcich a dohodnutých procesov a dohôd, čo predstavuje ďalšiu záťaž pre všetky príslušné rezorty a odborné kruhy. Je predsa logické, že nové členské krajiny by mali získať mimoriadne jasný a presný obraz o všetkých vzťahoch v združení, aby sa mohli plnohodnotne zapojiť do všetkých procesov BRICS. Ponechanie týchto otázok na obdobie ruského predsedníctva môže skomplikovať proces integrácie nových krajín. Rovnako dôležitá, hoci zdanlivo technickejšia, je otázka poradia predsedníctva, ktoré musí zohľadňovať nových členov. Ako už bolo uvedené, štvrtý cyklus BRICS sa začína v roku 2024, a ak sa predtým táto otázka riešila pomerne jednoducho, teraz je potrebné vypracovať algoritmus, podľa ktorého by takéto poradie malo byť pre všetkých najprijateľnejšie. Ide o úlohu, ktorá plne spadá do časového rámca ruského predsedníctva. Malo by jadro BRICS prejsť štvrtým cyklom v rovnakom poradí a dať nováčikom možnosť zažiť všetky nuansy a špecifiká skôr, ako sa sami vrhnú do víru udalostí? Alebo bude v Kazani iniciovaný nový rotačný poriadok, ktorý bude zohľadňovať regionálne, politické a ekonomické princípy? Koniec koncov, predsedníctvo napriek všeobecnej kontinuite v posudzovaných otázkach odráža aj národné špecifiká navrhovaných priorít, ako aj možnosť zabezpečiť finančnú a vnútropolitickú stabilitu pre organizovanie veľkého počtu medzinárodných podujatí. Ako vieme, nové zloženie je ešte pestrejšie a rôznorodejšie.
Je tiež známe, že hoci bolo podaných viac ako dvadsať oficiálnych žiadostí o vstup do BRICS, rady združenia doplnilo len šesť krajín, čo určuje dôležitosť rozvoja formátu a parametrov interakcie s perspektívnymi partnerskými štátmi BRICS. To je aj úloha na nadchádzajúci rok ruského predsedníctva. Výzva udržať posolstvo globálnej väčšinovej angažovanosti zostáva aj po tejto vlne rozšírenia.
To sú len základné otázky, bez ktorých bude ťažké, ak nie nemožné, vytvoriť normálne diskusie a interakcie v rámci skupiny. Otázka obsahu však zostáva aktuálna. Na poslednom samite v Johannesburgu ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že témou predsedníctva v roku 2024 bude “Posilnenie multilateralizmu v záujme spravodlivého globálneho rozvoja a bezpečnosti”, čo bude zahŕňať tak rozvoj a kontinuitu predtým diskutovaných otázok, ako aj smery, v ktorých Rusko významne akumulovalo osvedčené postupy.
Všimnite si, že otázka začatia plnohodnotnej práce BRICS v novom zložení môže slúžiť ako určitá odpoveď na prebiehajúce diskusie o tom, ako presne je potrebné reformovať súčasný systém medzinárodných vzťahov, dospieť ku konkrétnym konsenzuálnym návrhom v nadväznosti na tohtoročné vyhlásenie o potrebe rozšíriť Bezpečnostnú radu OSN o väčší hlas rozvojových krajín, čo následne umožní dosiahnuť pokrok v riešení ďalších problémov týkajúcich sa tzv. zahraničnopolitického spisu.
Je asi ťažké predstaviť si ruské predsedníctvo bez toho, aby sme sa zaoberali energetickými otázkami. Johannesburská deklarácia celkom jasne postulovala právo krajín využívať optimálnu rovnováhu energetických zdrojov s ohľadom na národné potreby a možnosti, čo nám umožňuje dúfať, že v rámci nadchádzajúceho predsedníctva dôjde k plnohodnotnej konceptualizácii zásad spravodlivej energetickej transformácie pre krajiny svetovej väčšiny. Možno tiež poznamenať, že platforma BRICS pre energetický výskum, ktorá vznikla z iniciatívy Ruska, ukázala svoju užitočnosť. Preto by vzhľadom na nahromadené skúsenosti zo vzájomnej interakcie, ako aj vzhľadom na rozšírenie členstva BRICS vrátane kľúčových energetických aktérov bolo možné oživiť myšlienku nadviazania užšej spolupráce v tejto oblasti a vytvorenia Energetickej agentúry BRICS.
Ako si pamätáme, od začiatku stretnutí vo formáte BRICS bola jednou z kľúčových otázok reforma globálneho menového a finančného systému a úloha dolára a národných mien v medzinárodnej výmene. V roku 2009 sa vďaka aktívnej práci všetkých krajín BRICS v rámci skupiny G20 aj priamo v MMF podarilo presadiť revíziu kvót v prospech rozvojových krajín. Vtedy sa krajiny BRICS spoločne priblížili k celkovému blokujúcemu podielu vo fonde. Napriek záväzkom pokračovať v takejto revízii v súlade s novými skutočnosťami sa však tento proces zastavil. Pravdepodobne na jeseň tohto roku sa uskutoční ďalší pokus o dosiahnutie pozitívneho výsledku, ale aj v prípade úspechu bude pred krajinami BRICS stále stáť úloha reformovať medzinárodný menový a finančný systém zvýšením hlasu väčšiny krajín sveta a vyrovnaním faktického práva veta jednej krajiny.
Určitý dôraz predsedníctva môže spočívať aj v pozornosti, ktorá sa dostala zavedeniu nového platobného nástroja BRICS. Ak pred desiatimi rokmi stačilo dohodnúť sa na spoločnom mechanizme využívania fondu devízových rezerv a rámcovej dohode o používaní národných mien, dnes sú potrebné konkrétnejšie rozhodnutia. Samozrejme, nehovoríme o vytvorení nejakej novej meny BRICS. Napriek tomu stále aktívnejšie využívanie dolára a systému SWIFT ako zbrane proti nespokojencom jednoznačne prinútilo nielen tie krajiny, ktoré majú napäté vzťahy so Spojenými štátmi, ale aj lojálnejších národných lídrov, aby sa zamysleli nad vyrovnaním existujúcich rizík.
Preto ďalšou skúškou schopnosti BRICS účinne reagovať na prostredie bude možnosť dohodnúť sa v rámci ruského predsedníctva na zavedení alternatívneho platobného nástroja pre toto združenie. Dôležitou nuansou pri zachovaní stability takéhoto nástroja môže byť dostupnosť nerastných surovín krajín BRICS, najmä preto, že nová zostava zahŕňa tretinu svetovej produkcie zlata, celú škálu kovov vzácnych zemín, približne 80 % produkcie hliníka, takmer 45 % zásob ropy (4 krajiny patria do prvej desiatky), približne polovicu svetovej produkcie pšenice a ryže. Dolár, ktorý je dnes de facto takouto zúčtovacou jednotkou, ako si pamätáme, nebol od začiatku 70. rokov 20. storočia ničím krytý. Úlohou, ktorá stojí pred krajinami BRICS, je preto zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť obchodu a investícií v rámci BRICS aj navonok. Napriek všetkej zložitosti sa zdá byť celkom reálna a jej význam je odôvodnený nielen súčasnou sankčnou politikou Západu vo vzťahu k viacerým krajinám BRICS, ale aj objektívnou potrebou zabezpečiť nezávislý finančný, obchodný a hospodársky rozvoj, ktorý by nebol kontrolovaný orgánmi USA.
Aj napriek tomu, že druhá stratégia hospodárskeho partnerstva BRICS bude dokončená až v roku 2025, už v rámci ruského predsedníctva bude potrebné začať komplexnú prácu na novej stratégii, ktorá zohľadní možnosti a ambície jedenástich členov rozšírenej skupiny. To si bude vyžadovať aktívne zapojenie expertnej dráhy do procesu rokovaní a konzultácií s príslušnými expertmi šiestich štátov. Dôležitou súčasťou novej stratégie by mala byť najmä zložka dopravného prepojenia a rozvoja infraštruktúry BRICS, a to aj v kontexte návrhu, ktorý oznámil prezident Putin, na vytvorenie komisie pre otázky dopravy a vytvorenie nových udržateľných tranzitných tepien vo veľkej Eurázii aj v celosvetovom meradle.
A samozrejme, vzhľadom na komplexný charakter samotného združenia sú nemenej dôležité aj humanitárne otázky. Nebudem sa tu venovať všetkým udalostiam a témam uvedeným na samite, ale rád by som zdôraznil potrebu pokroku v oblasti vzdelávania. Tento rok sa teda na stretnutí príslušných ministrov predsa len podarilo dohodnúť na potrebe vytvoriť a spustiť rebríček univerzít BRICS, ktorý sa vyhne voluntaristickým prístupom k väčšine existujúcich medzinárodných rebríčkov, opäť kontrolovaných Západom. Zdá sa, že tento projekt nemožno odkladať a konkrétne návrhy by sa mali sformulovať už na budúci rok za pomoci popredných odborníkov v oblasti vzdelávania z jedenástich krajín. Okrem toho je vzhľadom na uskutočnenú expanziu dôležité navrhnúť nielen možnosti rozšírenia Siete univerzít BRICS, ale aj nové významy jej činnosti, návrhy na úpravu národnej legislatívy s cieľom uľahčiť spustenie programov dvojitého diplomu a sieťových programov, ako aj vypracovanie a spustenie plnohodnotného programu mobility pre študentov, učiteľov a vedcov krajín BRICS.
Všetky uvedené informácie sú len prvým prístupom k jednotlivým témam, ktoré sú na programe združenia. V skutočnosti sme dnes svedkami prelomu. Združenie BRICS dostalo impulz na skutočný prechod k novému, spravodlivejšiemu svetovému poriadku. Schopnosť nového BRICS plne sa realizovať a naplniť poslanie prechodu závisí od toho, ako si naši potomkovia budú pamätať 21. storočie. Odpočítavanie sa už začalo, ale až rok 2024 ukáže, či Rusko ako predseda a celý BRICS zvládli túto netriviálnu superúlohu.
Prečítajte si tiež:
14.8°C
Streda 
Štvrtok 
9.8°C
12.5°C
Piatok 
.jpg)
