Bratislava 1. júna 2021 (HSP/Foto:Screenshot)
Čo by ste povedali na takýto titulok? Šialené? Ale vôbec nie! Presne takáto ponuka totiž prišla – akurát že nie pre Slovensko, ale pre Bielorusko, a ponúkajúcim nebolo Rusko, ale predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen
„Máme pre Bielorusko pripravený ekonomický a investičný balíček vo výške troch miliárd eur, ak sa stane demokratickým,“ hovorí predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen na sociálnej sieti Twitter.
Čo keby to isté ponúkol Putin Slovensku?
Čo by asi povedali slávni slovenskí bojovníci proti hybridným vojnám z Globsecu, ministerstva obrany, či vlády SR – ktorí dlhé roky pátrajú, snoria, ktorí tak radi mudrujú o ruskom zasahovaní do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky, hoci ešte nepriniesli ani jeden jediný dôkaz – keby niečo takéto ponúklo Rusko Slovensku?
Teda keby, povedzme, prezident Putin dal slovenským politikom a podnikateľom ponuku vo výške troch miliárd eur, ak sa Slovensko stane demokraciou podľa vkusu Moskvy. Čo by znamenalo, napríklad, že by stúpilo na krk všetkým politickým mimovládkam ovplyvňujúcim dianie v štáte, vyhodilo by amerických jastrabov a totálne by otvorilo svoju ekonomiku ruským korporáciám. Čo by na to povedali páni ako Milo, Naď, Šimečka?
Uvedeným pánom by zrejme vyrazilo dekel. A najskôr by v tom konkrétnom prípade súhlasili s tvrdením, že ak niekto vyhlási, že niektorá krajina dostane obrovské peniaze, ale iba vtedy, ak zmení svoj politický systém podľa predstáv investora (či skôr korumpujúceho?), tak je to bezočivá provokácia a nehanebné korupčné zasahovanie do vnútorných vecí suverénneho štátu.
Preložme si to do jasnejšej reči
Pozrime sa bližšie na jednotlivé slovné zvraty, ktoré šéfka Európskej komisie použila. Tak najprv, čo je „ekonomický a investičný balíček“? Naozaj nie je ťažké tu vidieť priamy nástroj korupcie, keďže tie peniaze samozrejme nepôjdu anonymne do štátneho rozpočtu, ale konkrétnym firmám a inštitúciám, teda na konkrétne účty spravované konkrétnymi ľuďmi, ktorí s nimi budú robiť konkrétne finančné operácie. A je asi aj zbytočné dodávať, že to všetko podľa priania, pod kontrolou a s konkrétnou víziou štedrého „darcu“.
A ešte tu máme výraz „ak sa (Bielorusko) stane demokratickým“. Čo konkrétne je tým myslené? Konkrétne je tým myslené: „ak sa (Bielorusko) stane demokratickým v zmysle, ako demokraciu chápeme my“. Alebo ešte presnejšie, vlastne úplne presne by sme si to mohli preložiť takto: peniaze dáme, ak sa Bielorusko dostane pod našu kontrolu, do našej sféry vplyvu.
Podobne tento odkaz šéfky EÚ pochopil aj europoslanec Milan Uhrík (Republika), ktorý k tomu uviedol: „Tie peniaze dostanú, ak sa zbavia Lukašenka. Je to v podstate odmena vypísaná na jeho hlavu – lebo on, na rozdiel od Ukrajincov, nechce Západ poslúchať. Čo sa za tých 3000 miliónov eur v Bielorusku stane? To, čo vždy. Kúpia sa politici, podnikatelia, továrne a skôr či neskôr aj pôda…“
My vieme o tom svoje…
Demokracia nie je stav, keď v krajine vládnu cudzie peniaze, ale stav, keď si ľud zvolí vládcu takého, akého sám chce – nech by sa zahraničným pánom akokoľvek nepozdával. A ak kúpenie si jedného politika je korupcia, tak potom trojmiliardový pokus o kúpenie si rovno celého štátu je matkou všetkých korupcií. Takáto je pravda.
Ale toto si naši koaliční politici a dvojmetroví novinári všimnúť nemohli. Všetci vieme prečo: pretože to, čo by chcela šéfka bruselských eurofašistov urobiť v Bielorusku, sa u nás už dávno stalo…
Ivan Lehotský