Alexej Čekunkov, šéf ministerstva pre rozvoj ruského Ďalekého východu a Arktídy, uviedol, že jeho rezort predloží čínskej strane návrhy na vytvorenie zóny voľného obchodu na ostrove Cheixiazi neďaleko okresu Fuyuan v severovýchodnej čínskej provincii Heilongjiang, ktorý je hraničným ostrovom spájajúcim Čínu a Rusko, uviedla RT.

Podľa ministra by sa na ostrove mohol vytvoriť projekt podobný čínsko-kazašskému projektu Khorgos, centrum cezhraničnej spolupráce pre bezcolný obchod medzi krajinami.

V pondelok tiež Sputnik informoval, že ruská štátna rozvojová korporácia VEB.RF oznámila, že v najbližších troch až štyroch rokoch plánuje na Ďalekom východe investovať do projektov v celkovej hodnote 1 bilión rubľov (16,41 miliardy USD).

V správe agentúry TASS sa uvádza, že na veľtrhu EEF 2022, ktorý sa bude konať na pôde Ďalekovýchodnej federálnej univerzity od pondelka do štvrtka, sa očakáva účasť účastníkov a hostí z viac ako 60 krajín.

Na fóre sa zúčastnia lídri z Mjanmarska, Arménska a Mongolska a premiéri Indie a Malajzie prednesú prejavy prostredníctvom videolinky, informovali ruské médiá.

Najvyšší čínsky zákonodarca Li Čan-šu začne koncom tohto týždňa cestu po štyroch krajinách, ktorá zahŕňa aj návštevu Ruska, kde sa zúčastní na fóre, čo podľa analytikov dokazuje pevnú strategickú podporu Číny Rusku.

Ide o Liovu prvú oficiálnu zahraničnú cestu od začiatku pandémie COVID-19, hoci podľa mediálnych správ často rokoval so zahraničnými lídrami prostredníctvom videolinky. Je tiež najvyšším čínskym predstaviteľom, ktorý navštívil Rusko od začiatku ukrajinskej krízy začiatkom tohto roka.

Rýchly obrat

Ekonomický obrat Ruska do Ázie urýchľuje rusko-ukrajinský konflikt, ale prichádza aj na pozadí posilneného prepojenia infraštruktúry medzi severovýchodnými provinciami Číny a ruským Ďalekým východom.

Od oznámenia ruského “obratu k Ázii” v roku 2012 Rusko neustále zvyšuje svoje investície na Ďalekom východe. Na fóre 2021 ruský prezident Vladimir Putin v prejave na plenárnom zasadnutí EEF uviedol, že rýchly rozvoj Ďalekého východu je dlhodobou a absolútnou prioritou ruských orgánov.

Vo februárovom rozhovore Putin uviedol, že sa začala modernizácia Bajkalsko-amurskej a Transsibírskej magistrály a ich priepustnosť by sa mala do roku 2024 zvýšiť 1,5-násobne v dôsledku zvýšenia objemu tranzitného nákladu a skrátenia času prepravy.

Podľa správy agentúry TASS Putin uviedol, že prístavná infraštruktúra na ruskom Ďalekom východe tiež rastie a “toto všetko by malo ešte viac posilniť komplementárnosť ruskej a čínskej ekonomiky”.

Rusko v apríli dokončilo svoj prvý železničný most do Číny – most Tung-ťiang-Nižneleninskij cez rieku Chej-lung-ťiang, v Rusku známu ako rieka Amur. Podľa správ médií by most mohol byť oficiálne uvedený do prevádzky do konca tohto roka a prepravovať komodity, ako je železná ruda a drevo.

Most Blagoveščensk-Heihe, prvý čínsko-ruský diaľničný most, bol otvorený pre dopravu v júni.

Podľa správ médií sa neustále pokračuje aj vo výstavbe prvej cezhraničnej lanovky na svete spájajúcej Heihe a Blagoveščensk.

Na pozadí ukrajinskej krízy EÚ a NATO naďalej uvaľujú na Rusko ďalšie sankcie, čo spôsobilo, že Rusko stratilo dôveru v obchodovanie s Európou, zvýšilo svoje obchodné väzby s ázijsko-tichomorskými krajinami a obrátenie sa k ázijsko-tichomorskému regiónu je jedným z kanálov ruskej stratégie obratu k Ázii, uviedol v pondelok pre Global Times Chen Gang, účastník EEF, ktorý je zároveň riaditeľom Centra čínsko-ruských hospodárskych a kultúrnych výmen.

Hlavným rozdielom tohtoročného fóra v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi je, že väčšina účastníkov je z ázijsko-tichomorských krajín. Keďže pohraničné prístavy sú pre návštevníkov uzavreté, čínske spoločnosti sú väčšinou tie v Rusku, povedal Chen.

Vzhľadom na neistotu európskeho prostredia je to veľmi dobrá príležitosť na urýchlenie rozvoja Ďalekého východu a na urýchlenie presunu ruských obchodných cieľov do ázijsko-tichomorského regiónu, uviedol s tým, že Ďaleký východ poslúži ako dokonalý odrazový mostík na zbavenie sa hospodárskej závislosti od Európy.

V prvých siedmich mesiacoch roku 2022 sa obchod Číny s Ruskom medziročne zvýšil o 29 % na 97,71 miliardy USD, keďže obe krajiny udržiavali normálnu spoluprácu napriek sankciám pod vedením Západu a USA. Odborníci tento rast pripisujú zrýchľujúcemu sa tempu Ruska pri zmene jeho ekonomického obratu k Ázii a obe strany sa usilujú o rozšírenie hospodárskej a obchodnej spolupráce v duchu vzájomného prospechu.

Čang Hong, pekinský expert na Rusko, v pondelok pre Global Times uviedol, že rýchlejšia stratégia otáčania sa k Ázii znamená zásadnú zmenu v štruktúre ruského energetického vývozu.

“Prudký nárast bilaterálneho obchodu s energiami bude stáť na čele urýchleného obratu Ruska k Ázii a väčšina tohto obchodu s energiami sa bude uskutočňovať na ruskom Ďalekom východe, čím tento región získa v nasledujúcich rokoch prvoradý význam,” povedal Zhang. zmena v obchode s energiami bude podľa Zhanga gigantická.

V roku 2021 smerovalo na európsky trh približne 200 miliárd kubických metrov (m3) ruského zemného plynu, zatiaľ čo dovoz ruského plynu z plynovodov do Číny predstavoval v roku 2021 podľa mediálnych správ len 15 miliárd m3.

Zhang predpovedal, že v roku 2022 toto číslo vyskočí na 20 – 25 mld. m3 , keďže európsky trh je teraz pre ruský plyn uzavretý.

Približne 60 – 70 % čínskeho dovozu z Ruska tvorí zemný plyn, ropa, suroviny, uhlie, elektrina a obilie, vyplýva z verejných údajov.

Zhang uviedol, že účasť najvyššieho zákonodarcu Liho je tiež dôkazom odhodlania Číny otvoriť sa krajinám v regióne a podeliť sa s nimi o plody hospodárskeho rozvoja, ako aj jej zámeru striasť sa skupinovej politiky a blokovej konfrontácie z regiónu severovýchodnej Ázie.

Nezvratný trend

Hoci sa Rusko z historického a kultúrneho hľadiska dlho považovalo za európsku krajinu, ruská vláda po sérii neúspechov po tom, ako sa Moskva pokúsila integrovať do Západu, po prvý raz predložila stratégiu Ďalekého východu a táto stratégia sa stala záložným plánom pre jej celkovú bezpečnosť, uviedol v pondelok pre Global Times Xu Poling, riaditeľ Ruskej ekonomickej kancelárie na Inštitúte východoeurópskych, ruských a stredoázijských štúdií pri Čínskej akadémii spoločenských vied.

Najmä po krymskej kríze, ktorá ukončila opätovné strategické spojenie medzi USA a Ruskom, a po prebiehajúcej ukrajinskej kríze, ktorá viedla k rozviazaniu vzťahov medzi Ruskom a Západom vrátane Nemecka, je pre Rusko takmer malá nádej, že sa vydá na západ, povedal Xu.

“Moskva teraz musí zmeniť svoju stratégiu, takže súčasná stratégia rozvoja Ďalekého východu sa zásadne líši od tej v minulosti. Ak jej Západ v minulosti dával určité šance, teraz Moskve utiahol okovy okolo krku,” povedal. V minulosti dlho viedli spoluprácu Číny s Ďalekým východom miestne orgány v severovýchodných regiónoch, ktoré boli veľmi aktívne, ale Rusko sa neponáhľalo s posilnením spolupráce, keďže krajina zaobchádzala so svojím regiónom Ďalekého východu z bezpečnostných záujmov a nie z rozvojových záujmov, povedal Xu.

Čínski experti však uviedli, že dnešná politická situácia spôsobila, že Rusko uprednostňuje hospodársku angažovanosť s Čínou a ďalšími krajinami v regióne pred bezpečnostnými záujmami.

Čao Siang-jü, predseda spoločnosti Liangtai Agriculture Co so sídlom v provincii Chej-lung-ťiang, pre Global Times uviedol, že prirodzenú komplementárnosť medzi Čínou a Ruskom posilňuje globálna geopolitika.

Zhao, obchodník s poľnohospodárskymi výrobkami, ktorý sa osobne zúčastnil na EEF 2021, uviedol, že niektoré západné krajiny bohaté na zdroje v posledných rokoch podriadili obchod politike a takýto trend zvýšil neistotu v oblasti bezpečnosti čínskeho dodávateľského reťazca a táto skutočnosť “spôsobila nárast obchodnej a hospodárskej spolupráce medzi Čínou a Ruskom”.

Ruská strana sa tiež snaží získať medzinárodných investorov a ponúka zónu voľného obchodu a bezcolnú politiku na Ďalekom východe.

Čínski experti tiež považovali ruský obrat na Východ pri pretváraní geopolitickej krajiny na multipolárny svet za nezvratný trend.

Na panelových diskusiách naplánovaných na utorok sa hlavnou témou stali lodné trasy a investície v arktickom regióne, najmä keď arktický región má pre Rusko strategický význam po vstupe Švédska a Fínska do NATO, keďže Rusko bude čeliť určitým obmedzeniam na svojich vodných cestách do Baltského mora a hľadanie ďalších vodných ciest na Ďalekom severe by bolo pre Moskvu strategicky dôležité.