Môj profil 
Predplatné
Ale sovietsko-nemecký pakt, podpísaný 23. augusta roku 1939, bol priamym následkom dohody uzatvorenej 30. septembra roku 1938 v Mníchove.
Sovietske vedenie, a osobne aj Josif Stalin, veľmi dobre vedeli, že politika podporovania posunu agresora smerom na východ znamená ďalší útok na Sovietsky zväz. V roku 1938 pripravoval ZSSR svoje vojská na pomoc Čechom, ale nestretol sa ani s podporou Francúzska, ani nedostal povolenie Poľska na vstup vojsk cez ich územie. Akékoľvek pokusy o to dohodnúť sa spolu so západoeurópskymi demokraciami zlyhali. A to ako pred Mníchovom, tak aj po ňom.
K poslednému pokusu došlo tesne pred návštevou nemeckého ministra zahraničia Ribbentropa v Moskve, konkrétne 19. augusta roku 1939. Vtedy sa Stalin rozhodol v prospech paktu.
Hodnotenie a analýza jeho následkov by mohli byť témou iného rozhovoru. Faktom ale zostáva, že Sovietsky zväz sa pre pakt s Nemeckom rozhodol až po tom, čo bol presvedčený o pokrytectve britskej a francúzskej vlády.
Keď uzavreli tento pakt, svetovej vojne sa už nedalo vyhnúť. V Mníchove dostal Hitler požehnanie, a práve tu sa definitívne presvedčil o svojej beztrestnosti. A to je práve ten bod, z ktorého už niet návratu. Bod, po ktorom všetky cesty viedli k vojne, v ktorej zahynulo 65 miliónov ľudí…
A čomu nás môže Mníchovský príklad naučiť dnes? Bez ohľadu na to, ako veľmi je to triviálne, zlo nesmie dostať žiadnu šancu. Krátkodobo zdanlivé prínosy môžu mať za následok nielen veľa krvi, ale tiež to, že sa stanú katastrofou pre tých, ktorí sa proti sebe snažia poštvať svojich nepriateľov a potom sa objavia na bielom koni ako víťaz, ktorý nebojoval.
.jpg)
.jpg)
