35-ročný S., pôvodom zo Sýrie, už viac ako mesiac čaká v hotelovej izbe v Minsku a nemôže sa dostať do EÚ po tom, ako sa dvoma lietadlami a piatimi autami dostal z Erbilu v irackom Kurdistane do bieloruského hlavného mesta cez Moskvu.

“Len čakám a čakám, kým sa mi ozve môj prevádzač, bez neho nemôžem urobiť ani krok,” povedal S. 12. decembra pre BIRN prostredníctvom chatu cez WhatsApp a posielal správy z izby, ktorú zdieľal s ďalšími deviatimi ľuďmi.

S. pristál na letisku Domodedovo v ruskom hlavnom meste Moskva letom z Erbilu cez Dubaj v prvých novembrových dňoch.

Ruské návštevnícke vízum v jeho pase, ktoré S. ukázal agentúre BIRN, bolo vydané koncom októbra, platilo jeden mesiac a umožňovalo jednorazový vstup do krajiny.

Po pristátí v Moskve sa S. spojil s pašerákom, ktorý mu sľúbil, že ho dostane až do Nemecka.

S. je jedným z tisícov migrantov, ktorí sa tento rok pokúšali dostať do EÚ cez novú variantu trasy, ktorú Frontex, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, nazýva východná pozemná trasa. Namiesto toho, aby leteli do Minska, títo migranti najprv letia do Moskvy a až potom pokračujú na hranice Bieloruska a EÚ.

Dôvodom tejto obchádzky je skutočnosť, že koncom minulého roka Brusel v snahe prekaziť migračnú krízu, ktorú na východných hraniciach EÚ organizuje bieloruský líder Alexander Lukašenko, vyvinul tlak na tretie krajiny a medzinárodné letecké spoločnosti, aby obmedzili počet letov, ktorými migranti prichádzajú do Minska.

Podľa údajov poľskej pohraničnej stráže sa počet pokusov o vstup do Poľska cez túto hranicu znížil zo 17 000 v októbri 2021 na približne 1 000 v zimných mesiacoch minulého roka.

V lete tohto roka však poľské mimovládne organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc migrantom začali zaznamenávať nárast počtu migrantov prekračujúcich bielorusko-poľskú hranicu, ktorí mali v pase ruské víza, a nie bieloruské víza ako predtým. Poľská pohraničná stráž teraz pre BIRN potvrdila, že až 90 % migrantov, ktorí sa tento rok pokúsili dostať do EÚ cez bielorusko-poľskú hranicu, malo ruské víza.

Hoci niektorí z nich mohli byť obyvatelia Ruska utekajúci pred vojnou v krajine alebo dokonca pred potenciálnym núteným odvodom do ruskej armády, BIRN teraz môže preukázať, že mnohí z týchto migrantov sú v skutočnosti ľudia, ktorí sa snažia dostať do Európy cez novú variantu východnej trasy, tentoraz cez Moskvu, ktorú pašeráci využívajú, aby obišli úsilie EÚ o uzavretie tejto trasy.

Na základe rozhovorov s migrantmi, cestovnými kanceláriami predávajúcimi ruské víza, prevádzačmi, ktorí migrantov vedú z Moskvy k hraniciam EÚ, ako aj na základe dokumentov poskytnutých týmito subjektmi a informácií zverejnených cestovnými kanceláriami a prevádzačmi na internete môže BIRN po prvýkrát ukázať, ako funguje nový variant východnej trasy.

Po príchode do Moskvy strávil S. dva dni v ruskom hlavnom meste, kým preňho prevádzač poslal auto, ktoré ho vyzdvihlo a odviezlo do Bieloruska. Uviedol, že jeho skupine trvalo približne 12 hodín, kým sa dostala do Minska vzdialeného približne 700 kilometrov, a po ceste museli vymeniť päť rôznych áut.

Po príchode do bieloruského hlavného mesta sa S. vydal na cestu známu desiatkam tisícov migrantov, ktorí sa od leta 2021 snažia dostať do EÚ cez bielorusko-poľskú hranicu: dostať sa na hranicu, pokúsiť sa prejsť, byť zatlačený späť do Bieloruska, pokúsiť sa znova a znova a znova…

“Keď sme sa naposledy dostali k bieloruskému hraničnému plotu, po troch dňoch strávených v lese a spaní pod snehom nás Bielorusi chytili, zbili a všetko nám ukradli – peniaze aj osobné veci,” opisuje S. svoj druhý pokus o prechod do Poľska.

“Táto cesta je veľmi ťažká,” povedal. “Nazývame ju cestou smrti, pretože naozaj sme na tejto ceste videli smrť zblízka.”

Napriek tomu, kedykoľvek sa pašerák konečne ozve, S. povedal, že bude pripravený pokúsiť sa o to tretíkrát.

V Rusku na “liečbu”

Inzeráty cestovných kancelárií, ktoré predávajú víza do Ruska, sú po celom Facebooku a sú zamerané na Iračanov a mnohých ďalších ľudí na Blízkom východe. Niektoré zobrazujú len obrázok víz do Ruska a uvádzajú kontaktné telefónne číslo; iné sú abstraktnejšie, napríklad obsahujú fotografiu scenérie zlatej jesene a prísľub “lekárskeho ošetrenia v Rusku”.

Iné ponúkajú veľmi konkrétne informácie o službách, ktoré môžu svojim klientom poskytnúť. Jedna cestovná kancelária napríklad od začiatku novembra zverejňuje fotografie svojich klientov, ktorí sa dostali na letiská v Moskve.

H., nezávislá cestovná kancelária, zverejnil príklady víz a pozývacích listov, ktoré pomohol získať.

Pod zámienkou, že ide o migranta, ktorý chce získať ruské víza, sa reportér BIRN telefonicky spojil s dvoma takýmito nezávislými cestovnými kanceláriami pôsobiacimi v Iraku, ktoré budeme identifikovať iniciálami H. a B.

Obaja ponúkali podobné balíky: za 2 500 – 3 000 dolárov vybavia ruské víza do mesiaca od poskytnutia údajov z pasu: ak je migrant mladší, vybavia študentské víza, ak je starší, návštevnícke.

Pre každý z týchto typov víz je potrebné pozvanie alebo sponzorský list z Ruska: od univerzity v prípade študentských víz; od hostiteľskej osoby v prípade návštevníckych víz.

Migranti si potom samostatne zakúpia letenku (v čase písania tohto článku letia z Iraku cez Dubaj), ale cestovná kancelária im sľúbi, že ich na letisku privíta Rus, ktorý poskytne pozývací list, na základe ktorého im bolo udelené vízum.

Ako vyplýva z uvedených príspevkov cestovnej kancelárie na sociálnych sieťach, môže sa stať, že tá istá ruská osoba vystupuje ako “prijímajúci ruský priateľ” pre viacerých migrantov, ktorým tá istá cestovná kancelária poskytla víza.

Pred odchodom migrant zloží platbu buď u dôveryhodnej osoby, alebo v konkrétnej zmenárni. Cestovná kancelária ju vyplatí, keď dostane potvrdenie, že migrant dorazil na letisko v Rusku.

H. aj B. prisľúbia, že pomôžu dostať migranta až do Nemecka tým, že ho skontaktujú s prevádzačmi, ktorí zabezpečujú časť cesty z Moskvy do Nemecka. H. uviedol celkovú cenu 6 000 dolárov za celú cestu z Iraku do Nemecka.

Na konkrétnu otázku, akými cestami sa dostávajú do EÚ, H. aj B. boli neoblomní a tvrdili, že cez Bielorusko.

“Kaliningrad je ťažký, nemôžem tam pracovať,” odpovedal B. na otázku o potenciálnej trase Moskva – Kaliningrad – Poľsko, ktorej otvorenia Ruskom sa poľské úrady obávajú v blízkej budúcnosti. To Poliakov motivovalo k vybudovaniu plota z ostnatého drôtu na poľsko-kaliningradskej hranici.

“V Kaliningrade sú konkrétne miesta, na ktoré nemôžete vstúpiť, a ak by ste tak omylom urobili, ruský človek, ktorý vám pomohol zabezpečiť víza, by bol potrestaný,” povedal B. a dokonca tvrdil, že bol osobne v ruskej enkláve, aby si overil tamojšiu situáciu.

Medzitým H. odporučil, že snaha dostať sa do EÚ cez rusko-fínsku hranicu je komplikovanejšia a náročnejšia ako cez Bielorusko, takže druhá cesta je vhodnejšia.

Oba rozhovory s cestovnými kanceláriami sa uskutočnili 5. decembra. Na základe súčasných praktík v prevádzačstve, ktoré zistila BIRN, sa zdá, že v čase písania tohto článku nie je kaliningradská trasa aktívna.

Hi-tech pašeráci

Po príchode migranta do Moskvy jeho ďalšiu cestu riadi prevádzač, ktorý je zvyčajne inou osobou ako cestovná kancelária, ktorá vybavuje víza – hoci prevádzač môže byť “subdodávateľom” cestovnej kancelárie, ktorá získava klientov a následne odporúča prevádzača.

Je zaujímavé, že v prípade migrantov z Blízkeho východu, ktorých sledujeme v tomto príbehu, hlavný prevádzač sám sídli na Blízkom východe a pracuje na diaľku, pričom využíva miestnych vodičov a prevádzačov, ktorých si najíma v Rusku, Bielorusku a ďalej na západ.

M., sýrsky prevádzač, s ktorým sa BIRN rozprával 6. decembra, keď zavolal na jeho turecké telefónne číslo, dokonca vysielal na Telegrame video so živým GPS, na ktorom auto zrejme prevážalo skupinu migrantov, ktorú zorganizoval, cez poľsko-nemeckú hranicu. Na videu je vidieť, ako mobilný kolík postupuje smerom k hranici v blízkosti poľského mesta Zgorzelec a nemeckého mesta Gorlitz

Na ďalších videách, ktoré zverejnil M., sú natočené skupiny migrantov vystupujúcich z áut po tom, ako údajne dosiahli Nemecko, pričom na videu je viditeľný údajný dátum príchodu ako dôkaz, že prevádzač neustále dodáva ľudí do Nemecka.

Keď reportér BIRN zavolal pod zámienkou, že je migrant v Moskve, ktorý sa potrebuje dostať do Nemecka, M. sľúbil, že čoskoro môže zorganizovať auto. Za 400 dolárov príde auto a odvezie migranta do Minska, povedal. V Minsku by sa čakalo niekoľko dní, kým sa zorganizuje väčšia skupina, povedal prevádzač, a potom by preprava do Nemecka stála ďalších 4 500 dolárov.

Prevádzač aj cestovné kancelárie, s ktorými sa BIRN rozprával, tvrdia, že môžu zabezpečiť cestu až do Nemecka. Ako však ukazuje skúsenosť S., v skutočnosti je cesta často oveľa odlišnejšia.

Prevádzači sú schopní dopraviť migrantov z Moskvy do Minska a potom ich nasmerovať na bielorusko-poľskú hranicu. Nikto však nemôže zaručiť, že sa migrantom podarí úspešne prekročiť hranicu na prvý, druhý alebo ďalší pokus.

V čase písania tohto článku sa pozdĺž poľsko-bieloruskej hranice tiahne 5,5 kilometra dlhý hraničný múr, ktorý je vybavený pohybovými senzormi a kamerami. Poľská pohraničná stráž už rok a pol systematicky odsúva migrantov, ktorých zadrží pri prekračovaní hranice, bez ohľadu na ich vek, národnosť alebo zdravotný stav.

Ceny sa líšia. Cestovná kancelária H. hovorí, že úsek Moskva – Nemecko stojí 3 000 dolárov, zatiaľ čo prevádzač M. si za prepravu migranta, ktorý už je v Moskve, do Nemecka pýtal 4 900 dolárov. S., sýrsky migrant, pre BIRN povedal, že za cestu z Moskvy do Nemecka platí 7 000 dolárov.

“Ani neuvažujte o ceste, ak nemáte 10 000 dolárov,” povedal M., iracký migrant, ktorý čaká v Erbile na ruské víza pred tým, ako sa vydá na cestu. “Keď sa dostanete do Ruska, musíte ísť ďalej.”

Ako ukazujú skúsenosti S., migranti sú tiež vystavení násiliu a krádežiam zo strany bieloruských pohraničníkov alebo vojakov – tvrdia to mnohí, ktorí sa od leta 2021 pokúšali prekročiť bielorusko-poľskú hranicu, vrátane tých, s ktorými robila rozhovor agentúra BIRN.

Okrem toho, aj keď sa migrantom podarí prekročiť hranicu do Poľska, poľská polícia ich môže aj tak zadržať v autách na ceste do Nemecka a vrátiť ich cez hranicu do Bieloruska, ako vyplýva zo svedectiev migrantov od začiatku krízy v roku 2021.

Potom je tu riziko smrti. Dňa 5. decembra sa v Poľsku uskutočnil pohreb 21-ročného Sudánca Siddinga Musu Hamida Eisa, ktorý zomrel začiatkom októbra na poľsko-bieloruskej hranici. Počet obetí na hraniciach nie je známy, ale určite presahuje 30. Podľa mimovládnych organizácií sa v súčasnosti za nezvestných považuje približne 200 ľudí, po ktorých pátrajú rodiny a priatelia.

Napriek všetkým týmto rizikám mnohí z nich cítia, že nemajú inú možnosť, ako sa vydať na nebezpečnú cestu: či už ide o útek pred vojnou, nestabilitou alebo chudobou, väčšina z týchto ľudí má len malú možnosť legálne migrovať do Európy.

Podľa poľskej pohraničnej stráže bolo v októbri a novembri tohto roka zaznamenaných viac ako 2 000 pokusov o vstup cez bielorusko-poľskú hranicu.

“Nie som strom,” povedal S. s odkazom na svoju cestu napriek tomu, že vedel o potenciálnych nebezpečenstvách, ktoré naňho číhajú. “Ak mi nejaké miesto nedá to, čo si zaslúžim, musím zmeniť svoje miesto.”