Podotýkajú, že zatiaľ jedným z hlavných nákupcov ruskej ropy sú európske krajiny, ale situácia sa môže zmeniť. Poukazujú na to, že rozsah predaja ruskej ropy v EÚ sa znižuje. Napríklad, na začiatku tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšieho roka sa predaj znížil o 10%.
Pripomínajú, že do Európy ropa sa dostáva prevažne prostredníctvom známeho ropovodu Družba. Jeho severná vetva vedie cez Bielorusko do Poľska a Nemecka a južná vetva – cez Ukrajinu a Slovensko do Česka, Maďarska a Chorvátska. V priebehu prvých dvoch mesiacov tohto roka prostredníctvom ropovodu Družba sa do Európy dostalo o 3% menej ropy, ako vlani. Znížil sa rozsah exportu cez niektoré najväčšie ruské prístavy – Novorossijsk a Primorsk. Ruskí odborníci vysvetľujú, že zníženie exportu do Európy má svoje zákonitosti.
Poukazujú, že verejným tajomstvom je, že Rusko sa postupne začína orientovať na Východ. Pripomínajú, že Európska únia, ako poslušný psík USA, podporila jeho sankcie voči Rusku, pokračuje v sankčnej vojne, podporila protištátny nezákonný prevrat na Ukrajine a v tejto súvislosti viacerými spôsobmi sa snaží poškodzovať Rusko, dostala sa do konfrontácie s Moskvou v obchodnej oblasti.
Ruskí experti priznávajú, že súčasná preorientácia exportu ruskej ropy zo Západu na Východ je čiastočne politický krok, ale predovšetkým hospodársky. Stále väčší význam v nákupoch ruskej ropy začína zohrávať Čína. Kým sa export ruskej ropy do Európy znižuje, naopak rastie export do Číny. Ruská ropa sa dostáva do Číny prostredníctvom ropovodov na Ďalekom východe a v Kazachstane.
Nárast exportu je veľmi rýchly, o 30% viac v porovnaní s vlaňajším rokom. Spoločnosť Rosnefť, ktorá je najväčším exportérom ropy, uzatvorila dohodu s čínskou spoločnosťou CEFC, v súlade s ktorou v tomto roku Rusko dodá Číne minimálne 40 miliónov ton ropy. V súlade s dodatkom ku zmluve toto množstvo zvýšili na 50 miliónov ton. Mesačne Rusko dodáva do Číny už 5,67 milióna ton ropy.
Ruskí experti prízvukujú, že Čína je veľmi zaujímavý partner pre svetových hráčov na trhu s ropou. Vysoké tempo rozvoja čínskeho hospodárstva zapríčinilo aj zvýšený záujem o ropu. Experti tvrdia, že do roku 2040 Čína a India sa postarajú o polovicu nárastu svetového dopytu o ropu. Už vlani Čína sa dostala na čelo rebríčka krajín – najväčších importérov ropy. Bezpochyby táto tendencia sa zachová aj v priebehu nasledujúcich desaťročí.
Preto Rusko sa mimoriadne zaujíma o čínsky trh a nechce, aby ho odtiaľ vytlačili konkurenti. Spustenie ropovodu Východná Sibír – Tichý oceán do prevádzky umožnilo zvýšiť dodávky „čierneho zlata“ do Číny.
Ruskí experti prízvukujú, že pre Moskvu sú oveľa zaujímavejšie dodávky ropy do Číny, ako do Európy. Kým v Európe záujem o ruskú ropu sa kvôli politickým hrám a sankčným vojnám znižuje, naopak export do Číny rastie. Zatiaľ sa Európa celkom nevzdá ruskej ropy, ktorá sa vyznačuje výhodnými cenami a vysokou kvalitou, ale v budúcnosti ruské „čierne zlato“ môže prúdiť opačným smerom – na Východ. Samozrejme, dokiaľ sa Európa nespamätá a nezačne realizovať samostatnú politiku a neobnoví s Ruskom dobré politické a obchodné vzťahy.
Eugen Rusnák